Reprezentácia často mení domáce prostredie, aby ju mohli sledovať v rôznych regiónoch, termín národného štadióna nepoužívajú. Slováci sa napríklad v kvalifikačnej skupine ME 2016 stretnú najbližšie so Španielskom v Oviede. Miestny klub hrá momentálne v tretej najvyššej súťaži…
„Platí, že sa nedá zovšeobecňovať,“ potvrdzuje aj generálny sekretár Slovenského futbalového zväzu Jozef Kliment, ktorý pôsobil niekoľko rokov v sídle UEFA v Nyone ako projektový manažér. „Najmä menšie krajiny, špeciálne zo strednej a východnej Európy, ktoré disponujú slabšou infraštruktúrou, majú spravidla jeden väčší a kvalitnejší štadión, aby sa na ňom mohli hrať medzinárodné zápasy. Aj UEFA a FIFA majú v takýchto prípadoch záujem, aby sa aspoň jeden štadión v krajine dobudoval na úrovni, v rôznych projektoch naň aj finančne prispievajú.“
Financovanie projektov je z rôznych zdrojov – zo štátnych prostriedkov, z mestských peňazí a tiež zo súkromných spoločností, je to mix. „V Európe sa stretnete s rôznymi názvami štadiónov, ktoré sú rôzne financované. Ak aj vybudujú štadión s výrazným prispením štátu, môže ho potom prevádzkovať súkromná firma. Taliani majú napríklad Olympijský štadión v Ríme, ktorý patrí národnému olympijskému výboru. V mnohých krajinách investuje do športovej infraštruktúry štát, pretože je to súčasťou štátnej politiky, ale nejde len o futbalové štadióny, ale aj o hokejové, plavecké či haly pre kolektívne športy,“ povedal Kliment. Veľké špičkové kluby majú svoje štadióny, ale často sa stane, že pozemky vlastní mesto."
Podľa Klimenta bude teraz dôležité, aby sa štadión v Bratislave nielen postavil, ale aby sa už pri vzniku projektu dohodlo, kto ho bude prevádzkovať. „Stáva sa, že štadión stojí, ale chýbajú peniaze na prevádzku a kluby ich pýtajú od mesta, aspoň na energie či iné náklady. V pláne by malo byť definované, akým spôsobom sa bude štadión využívať, kto tam bude hrávať, či sa tam budú organizovať koncerty a ďalšie komerčné akcie. Štadión si musí na seba zarobiť ako firma a aby bol plusový,“ uzavrel Kliment.