Zodpovednosť za tento nelegálny predaj stojí viac-menej na dvoch rezortoch – vnútra a zdravotníctva. To prvé by si malo viac všímať tento druh kriminality a zdravotníctvo by sa zas malo mať pod kontrolou toky liekov.
Ministerstvo zdravotníctva tvrdí, že nemá technické možnosti identifikovať nelegálneho predajcu, najmä ak ide o ponuku zo zahraničia. Zdôrazňuje, že nákup liekov z iných zdrojov ako verejných lekární je len na zodpovednosti a riziku každého človeka. Na otázku, či sa rezort tejto problematike venuje, jeho hovorca Peter Bubla odpovedal, že toto už spadá do kompetencie orgánov činných v trestnom konaní.
Kontrolu liekového reťazca má mať na starosti Štátny ústav pre kontrolu liečiv (ŠÚKL). Ten sa však skôr zameriava na prevenciu. Informuje verejnosť o nebezpečenstvách, ak nakupuje lieky nelegálne. Jedným z nich je napríklad to, že kúpené lieky môžu byť falšované. „V prípade ak ŠÚKL dostane podnet na ilegálny predaj liekov, upozorní políciu, ktorá je kompetentná prípad ďalej riešiť v spolupráci so štátnym ústavom,“ hodila loptičku na stranu polície referentka pre komunikáciu s médiami Diana Madarászová.
Denník Pravda komunikoval s dílerom z Bratislavy, preto oslovil Krajský policajný zbor v Bratislave s otázkou, či sa prípadmi nelegálneho predaja liekov zaoberá. Bratislavská polícia odpovedala iba stroho. Podľa nej v súčasnosti nemajú nahlásený žiadny takýto prípad a evidujú len jedno trestné oznámenie pre podozrenie z trestného činu ohrozovania zdravia nepovolenými liečivami, a to v roku 2013. Za tento trestný čin hrozí väzenie až do ôsmich rokov.
Ivan Humeník, právnik advokátskej kancelárie h& h Partners, si myslí, že regulácia predaja liekov je unifikovaná v rámci EÚ a pokiaľ je nelegálny predaj riadený napríklad aj z Česka, nevidí problém v tom, aby naša polícia požiadala o spoluprácu českú políciu.
Ako je možné, že liek, ktorého výdaj je obmedzený receptom, sa dostane na čierny trh? Ciest úniku môže byť viac. Jednou z nich môže byť lekár, ktorý v spolupráci s pacientom tento liek predpisuje vo väčších baleniach.
Psychiater Marek Zelman pripomína, že inou možnosťou je aj pacient podvodník. Ak obehne viacerých špecialistov psychiatrov, neurológov a algeziológov, každý z nich mu môže napríklad už spomínaný Rivotril predpísať. Zaobstarať si môže aj desať-pätnásť balení naraz.
Nárast takto predpisovaných liekov by však museli zaregistrovať zdravotné poisťovne. Všetky tri však potvrdili, že spotreba troch najžiadanejších liekov na nelegálnom trhu Rivotrilu, Lexaurinu ani Xanaxu výrazne nenarástla.
Ďalšou z alternatív je únik cez distribútora alebo lekárnika, čo v jednom z mailov potvrdzuje aj díler, s ktorým denník Pravda komunikoval. „Vedel by som vám zaobstarať Xanax 1 mg, ale musel by som zaplatiť lekárničke, takže by to nebolo lacné,“ napísal.
Magistra z jednej bratislavskej lekárne si myslí, že masívny únik liekov na čierny trh je cez lekárne administratívne obťažný, ale nie vylúčený. Hlavne pokiaľ lekárnik spolupracuje s distribútorom. Denník Pravda oslovil aj dovozcu Rivotrilu na Slovensko. Ten odpovedal, že o nelegálnom predaji lieku informácie nemá.
Psychiater Zelman mieni, že čierny trh s liekmi by si zaslúžil väčšiu pozornosť od kontrolných inštitúcií. „Zatiaľ čo riziká spojené s užívaním nelegálnych drog sú v našej spoločnosti známe, povedomie o návykovom užívaní liekov je omnoho menšie. Závislosť od liekov býva verejnosťou často podceňovaná. Ide však o závislosti, ktoré zostávajú dlho utajené a o to nebezpečnejšie,“ uzavrel Zelman.