Polícia posúdením trestného oznámenia dospela k záveru, že konaním a výrokmi verejnej ochrankyne práv nedošlo k naplneniu zákonných znakov skutkovej podstaty prečinu zneužívania právomoci verejného činiteľa, prečinu marenia úlohy verejným činiteľom, ani žiadnemu inému trestnému činu či správnemu deliktu.
Mikloško v podaní poukázal, že verejná ochrankyňa ľudských práv Jana Dubovcová na tlačovej konferencii 22. januára spochybnila najväčšiu formu priamej demokracie – referendum, ktoré nepokladala za dôležité a svojimi výrokmi podľa neho ignorovala Ústavu SR a Zákon o rodine. Mikloško upozornil, že v Ústave je definícia manželstva ako "jedinečného zväzku medzi mužom a ženou. Slovenská republika manželstvo všestranne chráni a napomáha jeho dobru… Zaručuje sa osobitná ochrana detí a mladistvých.“ Argumentoval, že ombudsmanka hovorila o manželstve osôb bez ohľadu na ich sexuálnu orientáciu, o možnosti, aby do manželského zväzku mohli vstúpiť osoby rovnakého pohlavia, alebo, „viac ako jeden muž a viac ako jedna žena…“ Poslanec tiež poukazoval, že výroky ombudsmanky negatívne ovplyvňujú situáciu tým, že môžu prispieť k rozpadu rodín, k potratom, k zlej výchove detí a mládeže, ako aj k ich budúcej kriminalite. Dodal tiež, že nepokladá za férové, ak niekto stavia klasickú rodinu, od ktorej závisí naša budúcnosť, do jednej roviny s inými formami spolužitia.
Dubovcová sa v stanovisku k Mikloškovmu podaniu bránila tým, že témou tlačovej konferencii bol predmet verejného záujmu a preto považovala za potrebné svoj postoj k referendu prezentovať osobne. Verejný ochranca práv je podľa nej verejný činiteľ reprezentujúci ústavný orgán, v ktorého pôsobnosti je okrem preskúmavania postupov orgánov verejnej správy aj osveta a verejné pôsobenie. Verejnú ochrankyňu zarazilo, že podávateľ oznámenia je poslanec NR SR, ktorý by mal byť znalý aj základných ľudských práv a slobôd, rovnako aj práva na slobodu slova či práva na slobodný prístup k informáciám. Podľa nej zaťažil orgány činné v trestnom konaní takýmto absurdným podaním.