Už tento týždeň by malo byť jasné, či prezident musí alebo nemusí vymenovať ústavných sudcov z kandidátov, ktorých mu predloží parlament. Po viac ako 40 dňoch bude konečne známe odôvodnenie senátu Ústavného súdu v prípade sťažnosti troch nevymenovaných kandidátov na ústavných sudcov, ktoré by malo určiť, ako má hlava štátu v takýchto prípadoch postupovať.
Prezidentovi Andrejovi Kiskovi to v odpovedi na list uviedla predsedníčka Ústavného súdu Ivetta Macejková. Podľa nej 80-stranové zdôvodnenie bude obsahovať aj odlišné stanovisko sudcu Rudolfa Tkáčika. Ten ho má vypracovať do 13. mája a následne ho pošlú všetkým účastníkom konania.
Prečítajte si komentár Petra Javůrka Súd ústavnej neistoty.
Dlhé konanie ústavných sudcov zdôvodnila Macejková tým, že nález bol zložitý a súd je zavalený množstvom pribúdajúcich sťažností. Podľa nej 3. senát o sťažnostiach kandidátov rozhodol v termíne, ktorý je kratší, ako je priemerná dĺžka konania pred Ústavným súdom. Navyše Macejková tvrdí, že zákon o ústavnom súde neurčuje lehoty na vyhotovenie rozhodnutia Ústavného súdu. V tomto prípade však sudcovia konali podľa Občianskeho zákonníka a tam je lehota 30 dní.
„Prekročenie limitu o 12 dní považujem vzhľadom na závažnosť, zložitosť a význam veci, ktorej sa nález týka, za pochopiteľné a ospravedlniteľné,“ reagovala Macejková na list Kisku, ktorým ju upozornil, že súd s odôvodnením nálezu mešká. Podľa Macejkovej to nie je výnimočné ani v prípade iných závažných rozhodnutí, a to nielen v tomto, ale aj v minulom funkčnom období Ústavného súdu.
Na odôvodnenie sa pritom netrpezlivo čakalo, pretože 2. senát Ústavného súdu v zložení Ladislav Orosz, Sergej Kohut a Ľudmila Gajdošíková by mal už v polovici júna rozhodnúť o sťažnostiach ďalších dvoch odmietnutých kandidátov na ústavných sudcov Jána Bernáta a Imricha Volkaia. Macejková zároveň prezidentovi pripomenula, že súdu chýbajú dvaja sudcovia. Tých mal možnosť Kiska vymenovať vlani, zo šiestich predložených kandidátov však vybral len jedného, a to sudkyňu Janu Baricovú. Argumentoval tým, že sa rozhodoval na základe osobného rozhovoru i odporúčaní právnických autorít. Dospel tak k názoru, že ich odborná spôsobilosť nie je dostačujúca a nezistil u nich trvalý záujem o ústavné súdnictvo. Zostávajúci piati kandidáti potom podali sťažnosť na Ústavný súd.
V prípade troch z nich už 3. senát skonštatoval, že prezident Andrej Kiska porušil ich práva tým, že ich odmietol vymenovať za ústavných sudcov. Ústavný súd zároveň prezidentovi prikázal, aby vo veci znovu konal a rozhodol. Odôvodnenie, prečo prišiel senát k takémuto záveru, však doteraz nie je známe. Kiska sa pred pár dňami obrátil listom na Macejkovú a žiadal o vysvetlenie. „Aj pri primeranej časovej tolerancii, ktorú môžu v osobitných prípadoch spôsobiť objektívne príčiny technickej povahy, považujem termín na doručenie rozhodnutia od jeho prijatia za vysoko prekročený,“ uviedol Kiska v liste.
Ústavní právnici nie sú jednotní v tom, či senát mal ihneď po verejnom vyhlásení rozhodnutia doručiť aj jeho odôvodnenie. Bývalý sudca Ústavného súdu, ktorý si praje zostať v anonymite, tvrdí, že Macejková argumentuje chybne. Podľa neho si predsedníčka Ústavného súdu nepreverila ako 3. senát konal. Ten totiž nevyhlásil rozhodnutie hneď na verejnom pojednávaní, keď prípad uzavrel, ale až o 11 dní.„V takom prípade však Ústavný súd bol povinný doručiť nález prítomným účastníkom hneď po pojednávaní, na ktorom bol nález vyhlásený,“ upozornil bývalý ústavný sudca.
Ďalší bývalý ústavný sudca Eduard Bárány si, naopak, myslí, že stačilo, ak predseda senátu Rudolf Tkáčik v deň vyhlásenia rozhodnutia 17. marca prečítal len nosné dôvody rozhodnutia. „Ústavný súd nie je viazaný lehotami tak ako všeobecné súdy, ktorým Občiansky súdny poriadok určuje, že po vyhlásení rozsudku majú do 30 dní písomne odôvodniť rozhodnutia a zaslať ho účastníkom konania,“ reagoval bývalý podpredseda Ústavného súdu.