Vráti sa Kiska k zavrhnutým kandidátom?

, , 15.05.2015 12:00
Andrej Kiska, Jana Baricová, menovanie
Prezident Andrej Kiska vymenoval vlani 10. júla spomedzi šiestich navrhnutých sudcov za sudkyňu Ústavného súdu iba Janu Baricovú. Autor: ,

Bude Ústavný súd fungovať v úplnom zložení trinástich sudcov alebo si budú musieť poradiť len jedenásti? To je otázka, ktorá je stále otvorená. Zatiaľ nie je jasné, ako dlho zostane tento ústavný orgán okyptený.

Parlament najskôr vlani zvolil šiestich kandidátov na ústavných sudcov. Prezident Andrej Kiska si mal z dvojnásobného počtu vybrať a vymenovať troch sudcov. Vymenoval však len jedného, Janu Baricovú. Zvyšní piati kandidáti podali sťažnosť na Ústavný súd. Celá situácia sa zamotala aj tým, že o sťažnostiach rozhodujú dva senáty Ústavného súdu.

Ústavný súd ešte v marci rozhodol, že prezident Kiska porušil práva troch kandidátov a má znovu konať. Nález, ktorým senát podrobne zdôvodnil svoje rozhodnutie, je známy od tejto stredy po takmer dvoch mesiacoch. Spolu s ním bolo zverejnené aj odlišné stanovisko sudcu Rudolfa Tkáčika.

Pätica sťažovateľov, ktorí sa obrátili na Ústavný súd (ÚS)

  • 1. sudkyňa Eva Fulcová, predsedníčka Okresného súdu Bratislava I, členka Súdnej rady
  • 2. sudca Juraj Sopoliga, Krajský súd v Košiciach
  • 3. notár Miroslav Duriš

O ich sťažnosti rozhodol 17. marca tohto roku senát ÚS v zložení Rudolf Tkáčik, Jana Baricová, Ľubomír Dobrík

  • 4. sudca Ján Bernát, Krajský súd v Nitre
  • 5. sudca Imrich Volkai, predseda Krajského súdu v Košiciach

    O ich sťažnosti bude rozhodovať 23. júna senát ÚS v zložení Ladislav Orosz, Ľudmila Gajdošíková, Sergej Kohut

Podľa Ústavného súdu prezident porušil právo kandidátov na prístup k voleným a verejným funkciám za rovnakých podmienok. Zároveň zrušil rozhodnutie hlavy štátu a prikázal jej, aby vo veci znovu rozhodla. V náleze sa uvádza, že prezident dosiaľ vždy postupoval tak, že z kandidátov na sudcov Ústavného súdu vymenoval ústavou požadovaný počet sudcov. „A teda i ústavnoprávna prax dosiaľ vždy v plnej miere rešpektovala, že prezident je povinný vymenovať z dvojnásobného počtu kandidátov presne polovicu za sudcov Ústavného súdu,“ uviedol v náleze 3. senát.

Tento senát však vyriešil sťažnosti iba troch kandidátov Evy Fulcovej, Juraja Sopoligu a Miroslava Duriša. V júni ďalší senát vyriekne ortieľ nad zvyšnými dvomi kandidátmi Jánom Bernátom a Imrichom Volkaiom. Prezident Kiska odkázal, že si naň počká. Až potom bude zrejmý jeho ďalší postup. „Odôvodnenie senátu o troch sťažnostiach bude prezident analyzovať a počká na rozhodnutie 2. senátu o ďalších dvoch sťažnostiach,“ reagoval hovorca prezidenta Roman Krpelan.

Podľa prodekana Právnickej fakulty UK Mariána Gibu Ústavný súd sa v odôvodnení vyslovil, že prezident je povinný vymenovať polovicu kandidátov z navrhnutého dvojnásobného poč­tu.

Aké sú možné scenáre

  • Prezident Andrej Kiska sa bude musieť znovu rozhodnúť, koho vymenuje do funkcie ústavného sudcu, pretože Ústavný súd jeho vlaňajšie rozhodnutie zrušil. Kiska bude vyčkávať do júna, na rozhodnutie ďalšieho senátu
  • Ak sa ďalší senát mieni zásadne odchýliť od výroku, ktorý vyriekol senát zo 17. marca, zasadne plénum Ústavného súdu. To bude zjednocovať rozdielne právne názory oboch senátov. Vo veci samotnej však rozhodnúť nemôže.
  • Ak plénum nezjednotí odlišné právne názory dvoch senátov, podľa ústavného právnika Eduarda Báránya by malo platiť rozhodnutie senátu zo 17. marca, ktorý potvrdil, že prezident musí z piatich kandidátov na sudcov vymenovať dvoch.
  • Prezident by tak mal rozhodnutie senátu akceptovať. Ak to neurobí, nastane pat. Ústavnému súdu budú aj naďalej chýbať dvaja sudcovia.

Tkáčik vo svojom odlišnom stanovisku konštatoval, že Ústavný súd sa sťažnosťami ani nemal zaoberať. Podľa Gibu odlišné stanovisko zdôrazňuje rozdiel medzi konaním o ústavnej sťažnosti, čo bol tento prípad, a konaním o výklade ústavy. „Výklad ústavy je však pre budúci chod ústavného systému oveľa podstatnejší ako spor konkrétneho prezidenta s konkrétnymi sťažovateľmi. Bolo by lepšie, keby vzišiel oficiálnou cestou z pléna, bez ohľadu na to, aký by bol. Otázka, či by sa Ústavný súd mal, alebo nemal zaoberať sťažnosťami, by tým značne stratila na význame,“ mienil právnik.

Podľa Gibu od začiatku bolo jasné, že na vec existujú dva protichodné názory. Ako ďalej povedal, obidva sú svojím spôsobom legitímne, platiť však môže iba jeden, a ten určuje Ústavný súd.

Ďalší vývoj vymenovania sudcov sa však môže v júni zdramatizovať. Senát, ktorý sa bude zaoberať sťažnosťou dvoch kandidátov, môže vyrieknuť odlišné stanovisko. Potom zasadne plénum všetkých jedenástich sudcov Ústavného súdu, aby zjednotilo rozdielne právne názory. Giba uviedol, že ak „odlišný názor v pléne z akýchkoľvek dôvodov nebude schválený, mal by platiť právny názor 3. senátu“.

V praxi to teda znamená, že prezident Kiska by musel z piatich kandidátov, ktorých už parlament schválil, vymenovať zvyšných dvoch ústavných sudcov. Pôvodne bola predstava hlavy štátu iná. Kiska vyzval parlament, aby mu predložil štyroch nových kandidátov, z ktorých vyberie dvoch sudcov. Vtedajší predseda parlamentu Pavol Paška však odmietol, aby sa konala nová voľba.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#Ústavny súd #Andrej Kiska #ústavní sudcovia
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku
34,99
Sweet Rose Lisiantus Pink

Sweet Rose Lisiantus Pink

19,99
Moss wall black light green

Moss wall black light green

Ponuky zo Zľavy.Pravda.sk