Bárány: Som prekvapený, že nerozhoduje jeden senát

, 15.05.2015 13:00
Eduard Barány, sudcovia
Eduard Bárány Autor: ,

Ústavný právnik Eduard Bárány si po zverejnení nálezu senátu Ústavného súdu myslí, že prezident by mal napokon vymenovať aj zvyšných dvoch sudcov Ústavného súdu z piatich nevymenovaných kandidátov.

Čo má teraz robiť prezident? Má čakať na rozhodnutie ďalšieho senátu, ktorý mal na stole sťažnosť dvoch kandidátov na sudcov Ústavného súdu?
Samozrejme, prezident môže povedať, že bude čakať do rozhodnutia ďalšieho senátu Ústavného súdu. Jednoznačne situácia smeruje k tomu, že by mal zo zvyšných piatich kandidátov vybrať dvoch ústavných sudcov. Nie je povinný odôvodňovať ktorých a prečo.

Ako si vyložiť nález senátu Ústavného súdu, ktorý rozhodoval o troch nevymenovaných kandidátoch?
Hrubo povedané, že prezident porušil ich právo tým, že nevymenoval z piatich kandidátov ďalších dvoch sudcov. Základom je argument, že ústava mu prikazuje vybrať a stanovuje aj limity pre jeho rozhodovanie.

V júni má rozhodnúť ďalší senát o dvoch kandidátoch, čo ak sa mieni odchýliť od výroku predchádzajúceho senátu?
Ak sa mieni odchýliť, musí dať vec do pléna Ústavného súdu. Je otázne, či by sa plénum priklonilo k zotrvaniu na už zverejnenom náleze, alebo by došlo k odchýleniu. Som však prekvapený, že to nebolo spojené a že nerozhodoval naraz o všetkých sťažnostiach jeden senát.

Môže sa stať, že sa plénum Ústavného súdu nedokáže zhodnúť ani na jednom právnom názore, a čo potom?
Za momentálnej situácie, keď Ústavný súd nie je plne personálne obsadený, dvaja sudcovia chýbajú, toto riziko vzrastá, lebo v pléne vždy je potrebných sedem hlasov za akékoľvek rozhodnutie. Ťažšie sa získava sedem hlasov z jedenástich ako z trinástich. V takom prípade platí doterajšie rozhodnutie senátu, ktorý riešil sťažnosť troch kandidátov. Iný senát je povinný sa ho pridržiavať.

Senát Ústavného súdu v náleze uviedol, že v ústavnom práve ani v žiadnej zákonnej úprave sa nenachádza splnomocnenie pre prezidenta vytvoriť v rámci svojej právomoci interný poradný orgán, aký si Kiska vytvoril. Práve ten posudzoval vhodnosť kandidátov vykonávať funkciu ústavného sudcu. Vyplýva z toho, že v budúcnosti si už prezident nebude môcť vytvoriť takýto poradný výbor, ktorého členmi by boli aj sudcovia?
Nevidím podstatu problému v sudcoch. Podstata spočíva vo vytvorení ďalšieho orgánu bez právneho základu. Keď prezident vytváral komisiu na posúdenie podnetov na udelenie štátnych vyznamenaní, tak na to je v zákone základ. Čiže žiadny štátny orgán nemôže bez výslovného zákonného zmocnenia vytvárať ďalší štátny orgán.

Prezident sa pri vymenovaní kandidáta na sudcu Ústavného súdu odvolal na výklad Ústavného súdu vo veci vymenovania generálneho prokurátora. Podľa nálezu senátu skúmať právomoci prezidenta viažuce sa na vymenovanie sudcov Ústavného súdu cez jediný výklad Ústavného súdu, viažuci sa na menovanie generálneho prokurátora, je viac ako účelové. V čom je odlišnosť, keď prezident nevymenuje kandidáta za generálneho prokurátora a kandidátov na ústavných sudcov?
Tá odlišnosť je v tom, že všetky právomoci prezidenta sú reálnymi mocenskými právomocami, pokiaľ z povahy veci nevyplýva opak. Keď prezident dostáva jeden návrh na jednu funkciu, pokiaľ nemá byť len notárom, musí mať možnosť za určitých podmienok povedať nie. Ústavný súd v kauze Čentéš už tieto podmienky vymedzil. V prípade ústavných sudcov dostáva prezident dva návrhy na jednu funkciu, čiže má priamo ústavou vymedzený reálny rozsah rozhodovania a uváženia. Jedného z dvoch kandidátov vybrať musí.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#Senát #Eduard Bárány #previerky sudcov
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku