Druhý balíček: Daňové úľavy aj pomoc rodinám

S lacnejšou elektrinou by mohli rátať firmy, s lacnejším plynom chudobné domácnosti, časť investícií by sa mala vrátiť vlastníkom zateplených rodinných domov, štát podporí dovolenkové poukazy pre rodiny s deťmi, zlepšiť sa má aj vianočný príspevok pre dôchodcov.

Ako naznačil premiér Robert Fico, balík by mal napríklad priniesť novinky na podporu „chudobnejších dolín“. „Chceme, aby priamo zo zákona vyplývali pre niektoré regióny Slovenska určité zvýhodnenia,“ oznámil Fico po poslednom rokovaní vlády.

Spresnil, že pomoc by sa zaostalým okresom mala dostávať nie z vôle vlády ani iných rozhodnutí, ale len po naplnení istých kritérií, ako je vysoká miera nezamestnanosti, zlá dopravná infraštruktúra a podobne.

„Automaticky by sa pre takýto región mal naštartovať mechanizmus, ktorý ho bude oživovať, ktorý bude stimulujúci,“ povedal premiér. Spôsob a formu pomoci firmám predstaví Smer na pracovnom sneme 23. mája. „Pôjde však o mimoriadne systémový prístup v boji proti nezamestnanosti a verím, že bude pozitívne prijatý,“ zdôraznil Fico.

Minister financií Peter Kažimír v tejto súvislosti spomenul, že si „vie predstaviť“, že by v okresoch s najvyššou nezamestnanosťou mohli v nich pôsobiace firmy po splnení podmienok získať právny nárok na isté úľavy na daniach, prípadne iné investičné stimuly.

„Pripustil som možnosť debaty na túto tému,“ potvrdil Kažimír po nedávnom rokovaní s podnikateľmi v okrese Rimavská Sobota, jedného z tých, ktorých by sa pripravované opatrenia tiež mali dotknúť.

Účelom pomoci nemá byť, aby zamestnávatelia z celého Slovenska presťahovali svoje „schránky“ do takýchto regiónov na získanie výhod a ďalej fungovali kdesi celkom inde.

Naopak, musia tam vytvoriť nové pracovné miesta. Kažimír by takto rád zastavil aj masový odlev mladých ľudí z chudobných okresov do zahraničia.

Ministerstvo financií pripustilo však aj niektoré úskalia plánu. „Predstavoval by nástroj takzvanej pozitívnej diskriminácie, ktorý v našej republike zatiaľ nebol aplikovaný. Navyše, vzhľadom na to, že jednou z kľúčových priorít ministerstva je boj s daňovými únikmi, mohol by vytvárať možnosti špekulatívnych presunov firiem do týchto regiónov s cieľom nižšieho zdanenia,“ uviedol tlačový odbor ministerstva financií.

Podľa ostatnej štatistiky Ústredia práce bola v marci na Slovensku miera nezamestnanosti v priemere na úrovni 12,06 percenta. Štyri okresy ju pritom mali viac ako dvojnásobnú. Boli to Rimavská Sobota (29,71 percenta), Revúca (26,46), Kežmarok (24,72) a Rožňava (24,09). Práve tých by sa mal zámer vlády týkať v prvom rade.

Návrh istého daňového zvýhodnenia považujú aj podnikatelia za jednu z možností, ako zdvihnúť zamestnanosť v zaostávajúcich regiónoch. „Podobne však aj my navrhujeme, aby sa v okresoch najviac postihnutých nezamestnanosťou pozastavila platnosť vyplácania minimálnej mzdy,“ pripomína Martin Hošták z Republikovej únie zamestnávateľov.

Po krátení mzdového minima v okresoch s vysokou nezamestnanosťou volajú zamestnávatelia už viac rokov. Podľa nich by to najmä dlhodobo nezamestnaným, s nízkym vzdelaním a bez pracovných návykov, ľahšie pomohlo nájsť uplatnenie na pracovnom trhu.

Podľa Hoštáka by zamestnávatelia namiesto daňového zvýhodnenia regiónov oveľa radšej prijali celoplošné opatrenia, napríklad v podobe zmenšovania administratívnej záťaže spojenej so zamestnávaním, znižovania cien energií pre firmy a podobne. Práve cenové úľavy za elektrinu však zrejme budú súčasťou balíka.

Ekonóm Michal Páleník z Inštitútu zamestnanosti hodnotí zámer vlády o daňovom zvýhodnení nejednoznačne. „V zásade nie je na škodu, ale zrejme nijaký väčší efekt v podobe novovzniknutých pracovných miest neprinesie. Môže znížiť nezamestnanosť o niekoľko desatín, nanajvýš o jeden celý percentuálny bod,“ myslí si.

Podľa neho zvýši záťaž pre inšpektorov práce, keďže bude pre nich zložité sledovať, či výkon zamestnanca bude naozaj viazaný na daný región.

V sociálnej oblasti je pravdepodobné, že kabinet opäť zvýši vianočný príspevok pre dôchodcov alebo aspoň zvýši hranicu penzie, pri ktorej je ešte naň nárok. Už dlhšie sa hovorí aj o ďalšom zvyšovaní minimálnej mzdy, pravdepodobne na úroveň 400 eur.

Prilepšiť by si vďaka balíku mohli aj vdovy a vdovci, ktorí prišli o partnera pred dôchodkovou reformou v roku 2004 a v súčasnosti sú oproti ostatným znevýhodnení.

Hovorí sa tiež o výrazných úľavách na plyne pre domácnosť a ťahákom balíčka by mohol by aj zatepľovací program pre rodinné domy. V princípe, ako vysvetlil premiér, ak fyzická osoba predloží doklady o financovaní zateplenia, štát jej formou dotácie vráti časť investície.

V rodinnej politike zase prichádza do úvahy zvýšenie či iné benefity pre poberateľov príspevku na starostlivosť o dieťa, prípadne materskej dávky.

„Čo sa týka materského, je tu skôr priestor na zvýšenie jeho sumy ako percenta z predchádzajúceho príjmu, než predĺženie doby poberania,“ zauvažoval hovorca rezortu práce Michal Stuška. Cez balík by sa tiež opäť mohli významne rozšíriť kapacity škôlok.

Už dávnejšie sa objavili informácie, že v druhom balíčku budú aj takzvané štátne poukážky na rekreáciu pre rodiny so školopovinnými deťmi, ktoré by zároveň mali pozdvihnúť slovenský cestovný ruch. O ich zavedení sa naposledy uvažovalo už v roku 2012, keď sa konali predčasné parlamentné voľby.

Presadzovali ich vtedy viaceré strany vrátane Smeru. Podľa niekdajších úvah to mali byť šeky v hodnote 300 eur, z ktorých mal polovicu hradiť zamestnanec a druhú zamestnávateľ. O dotáciu by si firmy mohli znižovať základ dane, takže podpora mala ísť v konečnom dôsledku zo štátnej kasy.

Konečná podoba balíčka sa ešte môže zmeniť, niektoré body z neho môžu vypadnúť, iné pribudnúť. Pred politickým odsúhlasením na sneme Smeru o ňom premiér nijaké ďalšie podrobnosti prezradiť nechce.

„Ani Gucci, keď chystá módnu prehliadku, neukáže zvedavcom prezentovanú kolekciu šiat o mesiac skôr,“ zdôvodnil Fico.