Zákon môže určiť, kedy bude sudca penzistom

Prezident Andrej Kiska plánuje všetkých sudcov starších ako 65 rokov odvolávať postupne. Odborníci si však myslia, že odchod sudcov do dôchodku by nemal závisieť od prezidenta. Podľa nich by mala ústava určiť presný penzijný vek. Minister spravodlivosti Tomáš Borec hovorí, že diskutovať sa o tom môže.

Základný zákon štátu stanovil, že prezident môže, ale nemusí odvolať z funkcie sudcov nad 65 rokov. Doteraz tak prezidenti aj postupovali. Niektoré návrhy na odvolanie, ktoré im predložila Súdna rada, ležali v prezidentskej kancelárii roky. Iní sudcovia sa na takéto zoznamy ani nedostali. Do penzie tak odišla iba časť.

Kiska sa rozhodol, že to zmení a pošle do dôchodku všetkých, ktorí majú na to vek. Do konca roka odvolá prvých 15 sudcov nad 65 rokov a neskôr ďalších. Predsedom súdov dal čas na to, aby sa na ich odchod pripravili. „Pri prvých pätnástich sudcoch, ktorí dnes pôsobia na súdoch, som takúto lehotu určil do konca tohto kalendárneho roka a oznámil som to predsedom súdov. Potom týchto sudcov odvolám z funkcie sudcu. Vo väčšine prípadov budú mať 67 a viac rokov,“ vyhlásil Kiska.

Problémom však je, že väčšina súdov je personálne poddimenzovaných a potrebujú každú ruku. Aj preto musí prezident odvolávať sudcov postupne. „Rozhodnutie pána prezidenta zohľadňuje aj obsah nášho spoločného rokovania na túto tému, keďže prípadné okamžité odvolanie všetkých sudcov nad 65 rokov by v súčasnej situácii mohlo mať negatívny dosah na činnosti súdov,“ povedala predsedníčka Súdnej rady Jana Bajánková.

Niektorí sudcovia, ktorí sú na prezidentovom zozname, s odvolaním nesúhlasia. „Cítim sa byť zdravý a chcem naďalej pracovať,“ apeluje sudca Najvyššieho súdu Milan Karabín, ktorý mal 65 minulý rok v septembri.

Člen Súdnej rady, sudca Krajského súdu v Trnave Dušan Čimo si preto myslí, že odchod do penzie by sa mal riešiť inak. „V právnej úprave by mal byť presne stanovený vek, keď sudca automaticky odíde z výkonu funkcie, aby to nebolo ponechané na rozhodovaní Súdnej rady či prezidenta,“ pripomenul Čimo. Ak budú sudcovia presne vedieť, kedy končia, bude to podľa neho pre nich znamenať vyššiu mieru istoty.

Napríklad sudcovia Európskeho súdu pre ľudské práva v Štrasburgu, ale aj v susednej Českej republike chodia do dôchodku ako 70-roční. Bajánková si vie predstaviť, ak naša ústava stanoví hranicu na 67 rokov. Súdna rada plánuje najprv iniciovať zmenu zákona o sudcoch tak, aby mala kompetenciu rozhodovať, koho predloží prezidentovi na odvolanie z funkcie sudcu. Zmena ústavy, kde je zakotvený vek, je podľa Bajánkovej zdĺhavejší proces a je na to potrebná v parlamente ústavná väčšina 90 hlasov.

Minister spravodlivosti Tomáš Borec nápad hodnotí opatrne. „Podporujem diskusiu o stanovení vekovej hranice, keď by funkcia sudcu automaticky zanikla zo zákona,“ reagoval minister. Advokátka spolupracujúca s Via¤Iuris Zuzana Čaputová zdôrazňuje, že určenie penzijného veku by zabránilo potenciálnym zásahom do nezávislosti sudcu. „Keďže v súčasnosti sudca po dosiahnutí veku 65 rokov je kedykoľvek odvolateľný,“ upozornila advokátka.

Štátna tajomníčka rezortu spravodlivosti Monika Jankovská pripomína, že ani sudcovia s prerušeným výkonom funkcie nie sú na zahodenie. Kedykoľvek môžu znovu začať súdiť. „Zachovajú si status sudcu. Namiesto platu berú starobný dôchodok plus príplatok za odslúžené roky vo funkcii sudcu,“ spresnila bývalá sudkyňa. Aj dnes si sudcov penzistov často volajú späť pre nedostatok nových sudcov a zaťaženosť súdov. Penzia sudcu, ak pracoval viac ako 40 rokov, je trikrát vyššia ako priemerný dôchodok 400 eur.

Ak má sudca prerušený výkon funkcie z dôvodu dôchodkového veku, jeho miesto je voľné a nastúpiť naň môže iný. Zatiaľ však nemá kto, keďže ministerstvo neprijíma do systému nových. „Ministerstvo spravodlivosti má rozpočtovaný počet miest. Tie sa prerozdeľujú a obsadzujú alebo preložením sudcov, alebo výberovým konaním,“ uviedla hovorkyňa rezortu Alexandra Donevová. Postupne sa tieto miesta odvolaním penzistov uvoľnia, novými ľuďmi sa budú dopĺňať okresné súdy.

Odvolávanie sudcov môže sťažiť Ústavný súd. Na ten sa obrátila jedna zo sudkýň, ktorú pre vek odvolal Kiskov predchodca Ivan Gašparovič. Ústavný súd minulý týždeň jej podanie prijal. Bývalá sudkyňa Najvyššieho súdu bola na zozname 15 sudcov, ktorých v októbri 2012 navrhla Súdna rada prezidentovi na odvolanie. Gašparovič z tohto zoznamu odvolal len sedem sudcov, aj to až po dvoch rokoch. Sudkyňa sa na Ústavnom súde sťažuje, že v jej prípade bolo porušené právo k voleným a iným verejným funkciám.

Iná sudkyňa trikrát čelila disciplinárnemu stíhaniu, a tú Gašparovič neodvolal. Naposledy jej hrozil trest za to, že mala svojím nedbalým prístupom prispieť k vražde Zuzany Dzivej, ktorú v roku 2012 zastrelil bývalý manžel. Raz ju disciplinárny súd oslobodil, druhý krát napomenul, za tretie disciplinárne previnenie ju nemôžu potrestať, lebo má prerušený výkon funkcie.