„Som rád, že ľudia budú mať kompostéry, pretože už sa tak nebude znečisťovať okolie. Vznikali tu všelijaké čierne skládky, tráva sa vyvážala kade-tade, občas ju niekto dal aj na pozemok susedovi. Je to veľké gesto dať v dnešnej dobe niečo ľuďom zadarmo,“ vraví Peter Zvak, poslanec za mestskú časť Moštenec.
„Doteraz sme mali kompostér urobený svojpomocne, tam sme dávali odpad. Tento nový bude poruke a aj lepšie vyzerá. Uvidíme o rok, keď budeme mať z toho peknú hlinu na kvietky. Možno to bude aj skôr, nemám ešte skúsenosti s takýmto kompostérom,“ povedala poslancova manželka Zuzana, ktorá si kompostér postavila vedľa rodinného domu.
Dôchodkyňa Mária Mitašová chce doňho dávať pokosenú trávu, zelinu, čo vytrhá na hriadkach, šupky zo zemiakov, nahnité ovocie. Doteraz to všetko vyhadzovala na hnoj. „Niečo z pokosenej trávy sme dávali zajacom, ale veľa sme museli vyvážať na našu roľu. Sme radi, že mesto konečne niečo spravilo aj pre túto časť,“ povedala Helena Vallová, ďalšia obyvateľka Moštenca.
Na to, aby obyvatelia tento dar získali, musia mať trvalé bydlisko v prímestskej časti. Potom si stačí vziať občiansky preukaz a prísť do kultúrneho domu, kde im zariadenie vydajú. V bezplatnom prenájme ho budú mať sedem rokov, potom sa stane ich vlastníctvom.
Kompostér pritom nie je lacná záležitosť. Porovnateľné zariadenie sa na internete predáva za 45 až 80 eur. Ide o plastovú skrinku, ktorá má navrchu vyklápacie veko a po bokoch množstvo vetracích otvorov. Zhora sa hádže odpad, ktorý sa vďaka mikroorganizmom a pôdnym organizmom po čase zmení na kvalitné hnojivo, kompost.
Na to potrebuje prístup vzduchu, ten umožňujú vetracie otvory, a stálu vlhkosť, o ktorú sa musí postarať človek. V dolnej časti má kompostér otvory chránené vyťahovacími dvierkami, tadiaľ sa vyberá hotový kompost. Tento proces prebieha vlastne nepretržite.
Pri rodinných domoch v Považskej Bystrici budú kompostéry, pri panelákoch na sídliskách zase špeciálne kontajnery na biologický odpad. Organizácia Priatelia Zeme SPZ, ktorá sa usiluje o čo najmenšie znečisťovanie životného prostredia odpadmi, považuje považskobystrický projekt za cestu, ktorou by sa mali uberať všetky samosprávy na Slovensku. Dôvod je presvedčivý: biologický odpad tvorí svojou hmotnosťou najväčšiu časť komunálnych odpadov.
„Tak, ako si to mesto naplánovalo, je cesta, ktorú presadzujú aj Priatelia Zeme. V prípade rodinných domov je najlacnejším riešením domáce kompostovanie, kde si ľudia môžu spracovať zvyšky z domácností a záhrad. V bytových domoch sa nedá domáce kompostovanie vykonávať, takže tam je namieste zber biologických odpadov. Osobne si myslím, že Považská Bystrica môže ísť príkladom pre ostatné mestá a obce na Slovensku,“ dodal Branislav Moňok z tejto mimovládnej organizácie.
Považskobystrický projekt je zameraný na rozšírenie separovaného zberu komunálnych odpadov. Výdavky naň predstavujú približne 2 milióny 400-tisíc eur. Väčšinu nákladov hradí EÚ, spoluúčasť mesta je iba päť percent. Za získané peniaze mesto kúpilo kompostéry, dve zberné vozidlá, traktor, štiepkovač, miešač biomasy a vrecia na odpad.
V súčasnosti sa v Považskej Bystrici separuje papier, sklo a plasty, teraz sa začnú triediť aj ďalšie druhy odpadu, šatstvo, tetrapackové obaly a biologicky rozložiteľný odpad.
Čo môže ísť do kompostéra
- odpad z domácnosti (zvyšky z čistenia ovocia a zeleniny, malé množstvá varených jedál, ale nie mliečne alebo mäsové výrobky, potraviny, čaj, kávový výluh, črepníkové kvety, vysušené kytice, zemina),
- odpad zo záhrad (kvety, štiepky, piliny, pokosená tráva, konáre, lístie, zvyšky po zbere ovocia a zeleniny, nahnité ovocie, výkaly drobných hospodárskych zvierat, burina),
- iný biologický odpad (popol z dreva, hobliny, hnoj, vlasy, perie, papierové obrúsky a servítky),
- na kompostovanie sú nevhodné chemicky ošetrené materiály a potraviny živočíšneho pôvodu, napríklad kosti, mäso či mliečne výrobky. Do kompostéra nepatria ani druhotné suroviny (kovy, plasty, sklo, textil či papier), chemikálie a lieky.