Pri hodnotení troch kandidátov na post šéfa NKÚ sa viedla v parlamente diskusia, kto z nich je skutočne opozičný. Ako možno vnímať túto polemiku?
Niet pochýb, že Maroš Žilinka, ktorého kandidatúru podpísalo 60 poslancov opozície, mal inú váhu pri voľbe zo strany opozície ako kandidát Karol Mitrík, ktorého navrhol jeden poslanec opozície. Faktom ostáva, že všetci traja kandidáti vrátane Henriety Crkoňovej boli navrhnutí poslancami opozície.
Čo znamená zvolenie Karola Mitríka pre opozíciu?
Opozícia si po troch rokoch konečne oddýchla, že má voľbu za sebou, aj keď bola neúspešná. Keby sa vopred nebola zmierila s porážkou, mohla stiahnuť svojho kandidáta, tajnú voľbu bojkotovať a verejnosti ukázať, že so zvoleným kandidátom nemá do činenie. Opozičné náreky po voľbách sú plačom nad rozliatym mliekom a porazenecké nálady môžu mať aj politické dôsledky pri ďalšom trieštení a exkomunikácii poslancov z vlastného tábora.
Aj keď voľba bola tajná, Smer sa podľa všetkého priklonil k Mitríkovi. Prečo sa tak rozhodoval?
Smer tri roky čakal, že príde k istej zhode pri stanovení kandidáta. Keďže sa tak nestalo, zariadil veci tak, aby si vybral kandidáta bez ohľadu na prianie opozície.
Myslíte si, že sa s príchodom nového šéfa obraz NKÚ zmení?
Dúfajme, že áno. Nielen osoba, ale aj okolnosti výkonu funkcie sa zásadne zmenili. Predseda úradu, ktorý nadsluhoval tri roky, bol neviditeľným. Zatiaľ čo muž, ktorý chce vykonávať funkciu po novom, musí dbať na autoritu a prestíž inštitúcie.