Zabezpečia ju tri nové zákony, ktoré nahradia zatiaľ platný Občiansky súdny poriadok. Ten vznikol ešte v časoch komunizmu, od roku 1963 bol viac ako 80-krát novelizovaný.
Tri civilné kódexy riešia spory, ktoré človeka sprevádzajú od narodenia až po smrť. Vďaka nim môžu byť konania o rozvodoch, alimentoch, osvojení dieťaťa, výške dôchodku, dedičstve alebo o platnosti stavebného povolenia rýchlejšie a jednoduchšie. Zákony vo štvrtok schválil parlament. Za všetky tri zákony hlasovalo viac ako 112 poslancov, proti nebol nikto, zdržali sa najmä poslanci Mostu-Híd. Platiť začnú od júla 2016.
Minister spravodlivosti Tomáš Borec ocenil, že za zmeny zdvihli ruky aj opoziční poslanci. „Prešli viac ako ústavnou väčšinou, čo im dáva vysokú legitimitu. Znamená to, že boli dobre pripravené," povedal Borec.
Čo prinesú nové kódexy
- Platný Občiansky súdny poriadok sa rozdelí na tri samostatné zákony
- Civilný sporový poriadok
- Civilný mimosporový poriadok
- Správny súdny poriadok
Civilný sporový poriadok
- upravuje postup súdu, strán a osôb, ktoré sa zúčastňujú sporov
- zavádza predbežné prejednanie sporu – sudca pred samotným konaním oznámi stranám, čo môžu od sporu očakávať, teda ako rozhodne. Spor sa tak môže skončiť zmierom, dohodou alebo zobratím žaloby späť. Predbežné prejednanie je postavené na princípe predvídateľnosti rozhodnutia
- prináša zásadu koncentrácie – sudca pri sporoch stanoví stranám, ktoré sa súdia, aby všetky dôkazy predložili v stanovenej lehote, inak sa na nebude prihliadať
- mení pravidlá doručovania súdnych zásielok pre fyzické osoby. Doručovanie bude priamo viazané na adresu trvalého pobytu. Ak si tam účastník konania takúto zásielku neprevezme, súd ju po zákonnej lehote 18 dní bude považovať za doručenú. Výnimkou budú platobné rozkazy, tento spôsob doručovania platiť nebude.
Civilný mimosporový poriadok
- využívať sa bude pri agende, ktorú tvoria tzv. statusové veci – ide o prípady, kde štát a spoločnosť majú eminentný záujem na ich vyriešení (napr. rozvody, starostlivosť o deti, dedičstvo)
- v týchto prípadoch sa bude uplatňovať tzv. vyšetrovacia zásada, čo znamená, že súd nebude odkázaný len na dôkazy prednesené stranami sporu, ale sám musí dôkazy vykonávať
- pri dedičskom konaní zavádza možnosť spísať dedičskú zmluvu, kým ešte poručiteľ žije. Takto sa predíde neskorším sporom medzi dedičmi
- stanovuje nové pravidlá pri obmedzovaní svojprávnosti. Po novom súdy nebudú môcť človeka zbaviť svojprávnosti, ale ju len obmedziť
- v spotrebiteľskej oblasti zavádza nové kategórie pre odškodnenie v prípade osobnej ujmy – ide napríklad o odškodnenie za stratu radosti z dovolenky alebo náhradu škody spôsobenej náhodou, informáciou, radou, zvieraťom či vecou.
Správny súdny poriadok
- bude sa využívať v prípadoch preskúmavania rozhodnutí orgánov verejnej správy
- určuje kompetencie veľkého senátu Najvyššieho súdu, ktorý bude dohliadať na zjednocovanie rozsudkov v podobných sporoch. Senát bude mať sedem členov, jeho predsedom bude predseda Správneho kolégia Najvyššieho súdu plus šesť sudcov tohto súdu
- mení miestnu príslušnosť súdov – napr. volebné veci ako žaloby proti registrácii kandidačných listín budú riešiť okresné súdy.
Ďalšou fázou bude podľa Boreca vzdelávanie sudcov a ďalších profesionálov ako advokátov či notárov, ktorí budú civilné kódexy používať, ako aj informovanie verejnosti. Meniť sa bude tiež obsah učiva na právnických fakultách.
Občiansky súdny poriadok nahradia tri nové kódexy Civilný sporový poriadok, Civilný mimosporový poriadok a Správny súdny poriadok. Každý z nich má okolo 500 paragrafov. Civilný sporový poriadok upravuje postup súdu, strán a osôb, ktoré sa zúčastňujú na konaní. Súdom dáva nové kompetencie, ktorými budú môcť obmedziť prieťahy. Jedna z nich sa týka predkladania dôkazov. Sudca bude môcť stranám sporu stanoviť lehotu, do ktorej treba predložiť všetky dôkazy. Po nej už žiadne nepripustí. Ďalšia zmena zase obmedzí obštrukcie zo strany účastníkov sporu, ktorí si nevyzdvihujú súdne zásielky. Ich doručovanie bude viazané na adresu trvalého pobytu. Ak si ju adresát neprevezme, súd ju po 18-dňovej zákonnej lehote bude považovať za doručenú.
Pre zrýchlenie konania má slúžiť inštitút tzv. predbežného prejednania, pri ktorom sudca vopred stranám oznámi, ako môže rozhodnúť. Rezort predpokladá, že z dlhodobejšieho hľadiska by to malo viesť aj k zníženiu vyťaženosti súdov, lebo viac vecí sa bude končiť zmierom. „Sudca povie, toto ste mi predložili, takáto je judikatúra Najvyššieho súdu. Ja asi rozhodnem takto. Nechcete sa radšej dohodnúť?“ vysvetlil Marek Števček, šéf sekcie civilného práva na ministerstve spravodlivosti, čo sa môže na predbežnom prejednaní diať.
Na to, či reforma skutočne zrýchli súdne konania, sú zvedaví aj advokáti. Zmeny však vnímajú pozitívne. Rozdelenie predpisov upravujúcich súdny proces do troch samostatných kódexov považujú za krok správnym smerom. „Pre občana je pozitívne, že napriek tomu, že sa procesné právo rozsahovo rozrástlo, samotné ustanovenia sú stručnejšie, prehľadnejšie usporiadané a zrozumiteľnejšie,“ konštatuje Andrej Leontiev z advokátskej kancelárie TaylorWessing e/n/w/c. Advokát Jozef Herbulák hovorí, že až čas ukáže, či samotná rekodifikácia bude ten čarovný prútik, ktorý zlepší vymožiteľnosť práva. „Uvidíme, čo z toho bude, až sa začnú súdy riadiť novými pravidlami,“ reagoval Herbulák.
Osobitné konania, ktoré sa týkajú rozvodov, dedičstva, spotrebiteľov či starostlivosti o deti, rieši samostatný Civilný mimosporový poriadok. V takýchto konaniach bude musieť sudca zistiť skutočný stav veci a nebude sa spoliehať len na výpovede strán. Nebude môcť napríklad zveriť dieťa do pestúnskej starostlivosti, kým nezistí, či sa pestúni dokážu o dieťa dobre postarať. Súd bude môcť v týchto prípadoch začať konanie aj sám.
Dlhoročným dedičským sporom by malo predísť aj nové opatrenie, a to uzavretie dedičskej zmluvy. V nej by sa poručiteľ mohol s dedičmi dohodnúť o rozdelení majetku pre prípad smrti, a tak predísť hádkam a súdnym naťahovačkám dedičov. Notári to vítajú. „Pokiaľ by bolo možné na začiatku uzavrieť dedičskú zmluvu, ktorá by zaväzovala všetkých dedičov, myslím, že by sa dalo predchádzať dedičským sporom na súdoch,“ myslí si notárka Zora Belková.
Kódex by mal tiež riešiť situácie, keď ľudia, ktorých súdy zbavili svojprávnosti, prišli o svoje majetky, zväčša byty alebo domy. Za posledných desať rokov vzrástol počet súdnych rozhodnutí o vyhlásení právnej nespôsobilosti duševne chorých osôb takmer až o polovicu. Po novom už súdy nebudú môcť človeka zbaviť svojprávnosti, ale ju len obmedziť. V praxi to bude znamenať, že takýto človek by mohol určiť, akým spôsobom budú v prípade jeho neschopnosti spravované jeho majetkové alebo iné záležitosti. Menoval by tiež správcu alebo podporujúcu osobu, ktorá sa bude o to starať.
Reforma civilného práva prinesie zjednocovanie rozsudkov. Postará sa o to novovzniknutý veľký senát Najvyššieho súdu, ktorý bude mať sedem členov. Ten by mal zabrániť tomu, aby v podobných sporoch dva súdy nevyniesli úplné iné verdikty.
V prípade samotných sudcov sa počíta tiež s ich špecializáciou. Viaceré špecifické agendy ako pracovnoprávne vzťahy, hospodárska súťaž, cenné papiere, priemyselné vlastníctvo, konkurz a reštrukturalizácia budú už rozhodovať iba vybrané súdy.