Tvrdí to Marek Števček, šéf sekcie civilného práva na ministerstve spravodlivosti, ktorý viedol rekodifikačnú komisiu pre nové civilné kódexy.
V podobnej veci dva súdy často dávajú odlišné rozsudky. Ako to môžu civilné kódexy zmeniť?
Zmenu zaručí tzv. predbežné prejednanie sporu. Sudca ešte pred samotným konaním, čiže v rámci predbežného prejednania, stranám vysvetlí, aký je jeho názor na vec, čo za daného skutkového a právneho stavu môžu od neho očakávať, teda ako rozhodne. Tento model funguje v Nemecku a až 50 percent sporov sa tam končí zmierom, dohodou alebo zobratím žaloby späť. Celé je to postavené na princípe právnej istoty a predvídateľnosti rozhodnutia. Chceme docieliť, aby kdekoľvek platilo, že určitý spor sa pri danej dôkaznej situácii rozhoduje ustáleným predvídateľným spôsobom. Už by sa nemalo stať, že jeden súd rozhodne tak a druhý inak.
Ľudia dnes čakajú na rozhodnutia súdov roky. Skrátia sa reformou prieťahy?
Keď sa spor preklopí do súdneho konania, sú tu účinné nástroje zrýchlenia konania. Dnes môžete donekonečna predkladať nové dôkazy a zaťažovať súd novými návrhmi na dokazovanie. Po novom bude mať sudca k dispozícii tzv. koncentráciu konania. Určí stranám sporu lehotu, do ktorej môžu priniesť dôkazy. Po termíne ich už nebudú môcť predkladať vôbec. Koncentrácia tiež znamená, že všetko, čo chcete sudcovi povedať, musíte urobiť do lehoty, ktorú určí. Taktiež chceme odstrániť „pingpongovanie“ medzi súdmi v procesných veciach. Ak súdy teraz museli vo všetkých jednoduchých procesných veciach vydávať rozhodnutia hneď a potom sa strany odvolali na kraj a ten to vrátil okresu, celý proces sa naťahoval. To sme odstránili. Sudca sa bude primárne venovať meritu sporu a v rozhodnutí o merite sporu sa vysporiada aj s procesnými námietkami. Následne, ak budú strany nespokojné, môže to byť odvolacím dôvodom.
Čo sa zmení pre samotných sudcov?
V sporových konaniach budú práve oni ten najpodstatnejší prvok. Sudca bude rozhodovať, ktorý dôkaz pripustí, kedy ho pripustí a či ho vôbec nepripustí. On bude tým najzákladnejším nástrojom zrýchlenia súdneho konania. Je to úplne iné nastavenie pravidiel. Dávame im do rúk isté inštrumentárium, ktoré ak budú správne využívať, tak majú obrovský potenciál zrýchliť konanie.
Sú naši sudcovia na takúto premenu pripravení?
Pri tomto si pomáham citátom podpredsedníčky rekodifikačnej komisie, v súčasnosti ústavnej sudkyne Jany Baricovej, že „niektorým sudcom bude treba vymeniť hlavy“. Sudcov čaká tvrdý systém školení a preškoľovaní cez Justičnú akadémiu, na ktoré sú už vyčlenené peniaze aj z eurofondov. Vzdelávať sa však budú aj iné právnické povolania, advokáti, notári aj exekútori, aj právnické fakulty. Je to dramatická zmena a je veľmi dôležité, aby sme to ľuďom vysvetlili.
Občiansky súdny poriadok ste rozčlenili na tri samostatné kódexy. Prečo?
Ono to bolo vždy rozdelené až do roku 1950. Až komunistický Občiansky súdny poriadok zhlukol všetko do jedného. Rozdelili sme to, pretože ide o tri odlišné druhy konaní, sú vybudované na úplne iných princípoch a pojednáva sa pri nich podľa úplne iných pravidiel. Správne súdnictvo je v absolútnej väčšine demokratických krajín vyčlenené v samostatnom kódexe.
V čom je rozdiel medzi sporovým a mimosporovým konaním?
Pri sporovom konaní sa sporia dve strany, typicky môže ísť napríklad o spor o neuhradený dlh, kde jedna strana ide na súd a tvrdí, že druhej požičala peniaze a tá jej ich nevrátila. Druhá strana môže tvrdiť, že už dlh splatila alebo že ani nevznikol a podobne. V sporovom konaní nemá čo sudcu zaujímať, či to tak naozaj je. Má dbať na to, aby spor rozhodol v primeranom čase, efektívne na základe dôkazov, ktoré mu predložia strany sporu. V mimosporových konaniach, naopak, sudca musí zistiť skutočný stav veci. Nebude môcť napríklad zveriť dieťa do pestúnskej starostlivosti, pokiaľ nezistí, či sú splnené všetky predpoklady. Inak povedané, v týchto konaniach sa nemôže spoliehať na to, čo mu povedia účastníci konania, ale musí sám zisťovať verejný záujem.