Parlament v piatok túto zmenu v zákone o financovaní základných škôl, stredných škôl a školských zariadení neschválil. Návrh predložili poslanci za KDH Martin Fronc, Monika Gibalová a Pavol Abrhan.
Kresťanskí demokrati neúspešne presadzovali, aby úspešné školy dostávali zvýšený normatív o 10 percent na školu. „Návrh zákona bude motivovať časť škôl (napríklad gymnázia), aby sa viac orientovali na kvalitu a prijímali na štúdium študentov, ktorí majú predpoklady dosahovať dobré študijné výsledky,“ odôvodňovala trojica poslancov z KDH.
Čo konkrétne znamená pojem „vynikajúce výsledky v celoštátnych objektívnych meraniach“, poslanci v návrhu nedefinovali. Kritériá a podmienky pridelenia peňazí pre školy malo podľa opozičných zákonodarcov určiť ministerstvo školstva všeobecne záväzným predpisom.
Poslanci za KDH predpokladali, že ročne by si zmena financovania škôl vyžiadala o jeden milión eur viac oproti terajšiemu stavu.
„Tieto prostriedky na zvýšené financovanie kvality je možné vyčleniť v rámci tohto zákona z rezervy na dohodovacie konanie pri normatívnom financovaní. Návrh zákona bude motivovať školy k zvýšeniu kvality ich práce a zlepší vedomostnú úroveň žiakov a študentov,“ argumentovali kresťanskí demokrati.
V minulosti už KDH s identickou novelou v národnej rade neuspelo.
Školské autobusy nebudú
Vládny Smer v piatok opätovne zamietol zavedenie školských autobusov na Slovensku, keď nepodporil návrh zákona o školských autobusoch, ktorý predložili poslanci za KDH.
Na nákladoch na zriadenie školských autobusov sa mali podieľať obec a štát v pomere 1/3 a 2/3. Systém školských autobusov navrhovalo KDH zaviesť postupne v priebehu piatich rokov. Od roku 2016 by štát v štátnom rozpočte vyčlenil každoročne sedem miliónov eur ako dotáciu na školské autobusy.
Zriaďovatelia škôl by za presne stanovených podmienok dostali dotáciu na školský autobus maximálne do výšky dvoch tretín nákladov na kúpu autobusu.
Celkové náklady na vytvorenie primárnej siete školských autobusov by predstavovali v priebehu piatich rokov nárok na štátny rozpočet 35 mil. eur a 17,5 mil. eur na rozpočet samosprávy.
Kresťanskí demokrati predpokladajú, že zavedenie školských autobusov by urýchlilo proces rušenia málotriedok, čo by malo pozitívny dopad na štátny rozpočet. Predkladatelia, poslanci Martin Fronc, Pavol Hrušovský, Pavol Abrhan a Monika Gibalová argumentujú, že dnes je doprava do škôl zabezpečovaná individuálne alebo verejnou dopravou.
Zosúladiť grafikon dopravy s potrebami žiakov je podľa nich neraz problémové a finančné náročné.
„Dopravcovia požadujú od samosprávy financie za spoje, ktoré sú pre nich z ekonomického hľadiska stratové. Systém školských autobusov je zavedený vo viacerých vyspelých krajinách, a to nielen z hľadiska ekonomického a dopravnej obslužnosti, ale najmä z hľadiska bezpečnosti dopravy školskej mládeže,“ upozorňujú poslanci za KDH.
Systém školských autobusov má podľa nich nemalý význam aj z etického pohľadu, pretože vo verejnej doprave sa mládež „neraz stretáva s nežiaducimi javmi, ako je napríklad alkoholizmus či vulgárne slovné prejavy“.
KDH sa o zavedenie školských autobusov snažilo aj v rokoch 2014 a 2013, vládny Smer návrhy vždy zamietol.
Majetkové priznania sa nezmenia
Parlament v piatok neschválil ani novelu zákona o majetkových priznaniach niektorých verejných činiteľov, ktorou chceli nezaradení poslanci Miroslav Beblavý a Martin Fedor znížiť počet zamestnancov, ktorí musia podávať majetkové priznania o takmer 70 percent a u zvyšných výrazne sprísniť kontrolné mechanizmy, aby podávanie priznaní nebolo len formalitou.
„Majetkové priznania musí k 31. marcu podať okrem 6 644 verejných funkcionárov aj približne 135-tisíc verejných zamestnancov. Podávať ich musia nielen tí, u ktorých to má zmysel, ako napríklad sudcovia, prokurátori, policajti či úradníci vo významných pozíciách, ale napríklad aj každý hasič či radový referent na úrade práce,“ vysvetľoval Beblavý.
Pripomínal, že doteraz nenašli jediný prípad, že by majetkové priznanie verejného zamestnanca viedlo k jeho postihu.
Navrhoval preto zúžiť okruh povinných osôb na policajtov, colníkov, sudcov, prokurátorov, predstavených v štátnej službe, štatutárov vo verejnej službe, veliteľov v rámci profesionálnych vojakov, výlučne nadriadených v hasičskom a záchrannom zbore a horskej záchrannej službe a ďalších zamestnancov, ktorých určí štatutár v internom predpise.
Počet ľudí s povinnosťou podať majetkové priznanie by sa tak podľa nezaradeného poslanca zúžil na približne 40-tisíc osôb, teda na menej ako 30 percent súčasného stavu.
"Títo zamestnanci budú vypĺňať štandardizovaný dotazník, ktorý bude mať skutočnú výpovednú hodnotu. Preverovať údaje bude rezort vnútra, keďže pod neho budú patriť viac ako tri štvrtiny tých, ktorým táto povinnosť zostane a keďže má v súvislosti so zákonom o preukazovaní pôvodu majetku aj na to vytvorené najlepšie predpoklady,“ priblížil zámer Beblavý.
Pri funkčnom plate verejných funkcionárov vyššom ako trojnásobok priemernej mzdy navrhoval opozičný poslanec zaviesť povinnosť zverejňovať majetkové priznanie na internete.