Veda v neistote, veľké zmeny sa odkladajú

Najväčšia zmena v Slovenskej akadémii vied od roku 1989 môže uviaznuť na mŕtvom bode. Je to o to vážnejšie, že sa od nej čaká viac peňazí na podporu slovenskej vedy. Malo sa tak stať vďaka návrhu zákona, podľa ktorého sa majú ústavy SAV na začiatku budúceho roka zmeniť na verejné výskumné inštitúcie.

24.05.2015 15:00
SAV, Slovenká akadémia vied Foto: ,
SAV mala od budúceho roka fungovať v novom režime. Jej transformácia sa však zatiaľ zastavila.
debata (14)

Všetko je však zastavené, už vyše mesiaca čaká návrh na schválenie vo vláde. Ak sa na jej rokovanie nedostane ani na budúci týždeň, chystaná reforma, ktorá má umožniť väčšie prepojenie výskumu s firmami, sa bude musieť odložiť. Možno až o niekoľko rokov.

Prečo sa celý proces zabrzdil? Zákon pripravil rezort školstva a prešiel procedúrou pripomienkovania. Podľa ministra školstva Juraja Draxlera sa v poslednej chvíli vynorili určité námietky. „Celkovo musím povedať, že sám som bol nemilo prekvapený tým, ako sa zákon zablokoval. Priznám sa, v momente, keď som sa to dozvedel, som mal blízko k infarktu,“ reagoval minister pre Pravdu.

Prečítajte si komentár Petra Javůrka Veda, slúžka biznisu.

Námietky proti zákonu podľa Draxlera prišli zo strany nového splnomocnenca vlády pre vedu Jaromíra Pastoreka, ktorého vlani vedci odvolali z postu šéfa SAV. Ten apeloval na to, aby majetok inštitúcií zostal štátny. Po jeho námietke sa proces zablokoval. Ministerstvo školstva sa to snaží cez rokovania zvrátiť.

Denník Pravda oslovil Pastoreka s otázkou, čo zákonu vyčíta. Najprv odpovedať nechcel, nakoniec reagoval iba stručne. „Môj názor je ten, že zákon je potrebný,“ povedal Pastorek, tým však nevysvetlil, prečo je proti nemu a prečo svoje pripomienky nedal skôr. Priamej odpovedi na otázku, či by v ňom robil nejaké zmeny, sa vyhol. „To je vec názoru, niektoré veci sú veľmi dobré a niektoré – čas ukáže, či sú dobré, alebo nie,“ uviedol.

Ani Úrad vlády na naše otázky, prečo sa návrh zákona stále nedostal na rokovanie vlády a kedy predpokladá jeho predloženie, do uzávierky neodpovedal. Podľa Pastoreka na to, aby sa termíny stihli, by zákon mala schvaľovať vláda na budúcu stredu. „Ak sa to nestihne, tak sa to bude musieť odložiť. Potom by to riešila asi až nová vláda. Ale myslím si, že tieto úvahy sú predčasné. Je ešte týždeň, aby sa zákon dostal do parlamentu,“ povedal včera splnomocnenec. Prípadný odklad premeny SAV bude znamenať, že najväčšia vedecká inštitúcia zostane z veľkej časti v zabehnutých koľajach. „Odklad bude znamenať aj zotrvávanie súčasného stavu nízkej a možno aj neefektívnej spolupráce SAV a podnikateľskej sféry, ktorý je stále kritizovaný,“ uviedol súčasný predseda SAV Pavol Šajgalík.

Reforma sa potom odloží minimálne až o šesť rokov, teda na celé nové obdobie čerpania eurofondov. Dôvodom je to, že ak raz začnú ústavy SAV čerpať eurofondy v terajšej právnej forme, nemali by ju neskôr meniť. „Vyjadrenie z Európskej komisie hovorí, že nami plánovaná zmena právnej formy možno nebude taká závažná, aby to čerpanie eurofondov ohrozilo, ale jasné stanovisko nemám, pochybnosti pretrvávajú,“ povedal Draxler.

To, že termín zmeny SAV k 1. januáru 2016 bol naplánovaný podľa toho, ako je nastavené čerpanie eurofondov, potvrdil aj Šajgalík. „Z tohto hľadiska je naozaj možné, že transformácia SAV prebehne až po skončení programovacieho obdobia štrukturálnych fondov 2014 – 2020,“ pripomenul.

Zmena, ktorá má umožniť pracoviskám Akadémie získať viac peňazí aj v rámci spolupráce s firmami, sa chystá už niekoľko rokov. Aj vo vnútri vedeckej obce vyvolala viaceré obavy z krátenia financií a útlmu, a to najmä na pracoviskách, ktoré majú menšie možnosti spolupráce so súkromným sektorom. Navyše prechod z rozpočtovej a príspevkovej formy na verejnoprávnu v praxi znamená aj riešenie viacerých pracovnoprávnych a majetkových vecí. Na druhej strane, ak by výskumné pracoviská SAV získali podobné postavenie ako verejné univerzity, mali by väčšiu samosprávu a možnosti pri nakladaní s majetkom a rozhodovaní sa o počte zamestnancov a odmeňovaní kvality.

Spolu s touto zmenou sa zároveň začalo hovoriť o zlučovaní jednotlivých organizácií SAV, ktorých je dnes takmer 60. Chystaná zmena terajších ústavov na verejné výskumné inštitúcie a spôsob jej prípravy vyvolali u mnohých výskumníkov SAV nevôľu, ktorá vyvrcholila koncom minulého roka odvolaním vtedajšieho šéfa SAV Jaromíra Pastoreka. Kritici mu vyčítali najmä spôsob komunikácie a slabú argumentáciu pri vyjednávaní rozpočtu pre SAV.

Niektoré z organizácií SAV sa však na chystané zmeny už začali pripravovať. Predsedníctvo Akadémie pripravilo tri pilotné projekty spájania sa ústavov pre každé oddelenie vied SAV. V oddelení neživých vied by sa mal zlúčiť Geologický ústav a Geofyzikálny ústav, v oddelení živej prírody a chemických vied – Virologický ústav, Ústav experimentálnej onkológie, Ústav endokrinológie, Molekulárno-medicínske centrum a Neurobiologický ústav. V oddelení spoločenských vied a kultúry sa chystá spojenie Prognostického ústavu, Ústavu experimentálnej psychológie a Spoločenskovedného ústavu. „Tieto projekty pokračujú aj napriek súčasným pochybnostiam o reálnom termíne účinnosti zákona o verejných výskumných inštitúciách,“ uviedol terajší šéf SAV Šajgalík.

Draxler: Mal som blízko k infarktu

Ak sa zákon o verejných výskumných inštitúciách nestihne prijať, transformácia SAV sa skomplikuje, upozornil v rozhovore pre Pravdu minister školstva Juraj Draxler.

Prečo mešká zákon, ktorý má premeniť ústavy na verejné výskumné inštitúcie?
Ministerstvo školstva pripravilo v spolupráci so SAV návrh zákona, s ktorým bola spokojná aj akadémia. Návrh prešiel aj Legislatívnou radou vlády, v poslednej chvíli sa však vynorili určité námietky, takže návrh zákona nebol zaradený ani na rokovanie vlády. V tejto chvíli sa nám zdá vysoko nepravdepodobné, že by sme tento zákon stihli tak, aby nadobudol tento rok účinnosť a k 1. 1. 2016 sa ústavy SAV transformovali na verejné výskumné inštitúcie. Tým pádom sa transformácia SAV značne komplikuje.

Ako to skomplikuje zmenu v SAV?
Komplikujúcim faktorom napríklad je, že pri čerpaní eurofondov by ste nemali meniť právnu formu. Verejné výskumné inštitúcie sú novou právnou formou. Práve preto sme sa snažili, aby sa zákon pripravil tak, aby došlo k ich vytvoreniu k 1. 1. 2016, aby boli v tejto forme pripravené na čerpanie eurofondov v novom programovom období 2014 – 2020, keďže dúfame, že od nového roku už na čerpanie budeme pripravení. V tejto chvíli mám k dispozícii konfliktné stanoviská. Vyjadrenie z Európskej komisie hovorí, že nami plánovaná zmena právnej formy možno nebude taká závažná, aby to čerpanie eurofondov ohrozilo, ale jasné stanovisko nemám, pochybnosti pretrvávajú. Celkovo musím povedať, že sám som bol nemilo prekvapený tým, ako sa zákon zablokoval. Priznám sa, v momente, keď som sa to dozvedel, som mal blízko k infarktu.

Prečo bol zákon zablokovaný?
Už v pripomienkovom konaní a na tripartite sa zo strany zamestnávateľov ozývali návrhy, aby mohli byť v orgánoch verejných výskumných inštitúcií aj externí členovia, s tým malo okrem nás problém aj ministerstvo financií. Neskôr bol aj zo strany splnomocnenca vlády pre vedu návrh, aby na transformované ústavy nemohol prejsť majetok. To však vytvára značne nerovnovážny stav v legislatíve, keď iba verejné výskumné inštitúcie transformované z ústavov SAV by majetok nemohli dostať, kým napríklad verejné výskumné inštitúcie transformované z rezortných výskumných ústavov áno. Pritom verejné výskumné inštitúcie mali tak či tak nakladanie s majetkom podľa návrhu zákona veľmi silno obmedzené. Nastavenia v zákone im však mali umožniť, aby mali aspoň minimálny manévrovací priestor napríklad na vytváranie spoločných podnikov. Prepájanie akademického výskumu s podnikateľskou sférou malo byť jedným z hlavných zmyslov transformácie.

© Autorské práva vyhradené

14 debata chyba
Viac na túto tému: #veda #ministerstvo školstva #SAV #veda a výskum #Juraj Draxler