Pri ktorých potravinách môžu už ľudia na sto percent počítať so znížením dane z pridanej hodnoty na desať percent?
Môžem teraz povedať minimálny rámec, na ktorom sme dohodnutí. Ten spočíva v mlieku, masle, pri mlieku budeme ešte diskutovať, aké kategórie spadnú do nižšej, desaťpercentnej, dane z pridanej hodnoty. Nižšou daňou z pridanej hodnoty chceme podporiť čerstvé bravčové, hovädzie a hydinové mäso.
V žiadnom prípade nechceme podporovať mrazené mäsové výrobky zo zahraničia. Ďalej po stanovení presných limitov bude mať desaťpercentnú daň z pridanej hodnoty štandardný chlieb a pečivo. Nechceme totiž podporovať rôzne ochutené chlebové výrobky. Poslednou skupinou potravín so zníženou daňou z pridanej hodnoty budú čerstvé sladkovodné ryby.
Koľko bude táto podpora stáť?
Napriek všetkým obmedzeniam, ktoré som uviedol, dopad na verejné financie bude pomerne veľký a hovoríme o sume 80 až 100 miliónov eur. Podľa dopadu na rozpočet budeme v najbližších týždňoch až mesiacoch určovať presný zoznam potravín s nižšou daňou. V najbližších mesiacoch nás čakajú tvrdé rokovania s obchodnými reťazcami.
Naším cieľom je spoločne nájsť mechanizmus, ktorý zabezpečí, aby od prvého januára 2016, keď začne platiť nižšia daň z pridanej hodnoty, bolo zlacnenie naozaj citeľné aj pre bežných ľudí nakupujúcich v obchodoch. My sa nebránime tomu, aby sme po vyhodnotení dosahov na verejné financie išli v budúcnosti aj do ďalšieho rozširovania potravín s nižšou sadzbou DPH.
Filozofia je jasná, chceme ukázať jasný rozdiel medzi ľavicou a pravicou. Pravica vždy len zvyšovala daň z pridanej hodnoty, či už išlo o zavádzanie rovnej dane, alebo zdvihnutie dane z pridanej hodnoty z devätnásť na dvadsať percent.
Naopak, ľavica daň z pridanej hodnoty vždy znižovala. Po prvý raz sme tak urobili pri liekoch a zdravotníckych pomôckach a teraz druhýkrát pri vybraných potravinách.
Krajiny eurozóny vrátane Slovenska ekonomicky rastú pre tlačenie peňazí zo strany Európskej centrálnej banky. Nebolo by rozumnejšie práve v týchto lepších časoch viac šetriť ako robiť sociálne balíčky?
Myslím si, že šetríme dostatočne, pretože sme krajina, ktorá bola vyradená z procedúry nadmerného deficitu, čím sa potvrdilo, že veľmi úspešne konsolidujeme verejné financie. Nemyslím si, že by konsolidácia mala byť samoúčelná a slúžiť len číslam alebo Bruselu. My držíme financie pod kontrolou. Sú to zdravé financie, čo potvrdzujú aj hodnotenia ratingových agentúr.
Rozumné hospodárenie v praxi potvrdzuje fakt, že si vieme bez problémov požičať peniaze predajom štátnych dlhopisov s historicky najnižšími úrokmi. No ako som už povedal, zdravé verejné financie nesmú byť samoúčelné a musia niečomu slúžiť. My sme si povedali, že keď sa ekonomike darí, lebo nám klesá nezamestnanosť a máme pod kontrolou verejné financie, je čas podeliť sa s ľuďmi o tieto dobré výsledky.
Chceme garantovať, že vývoj verejných financií bude aj naďalej zdravý a sociálne balíčky nejdú na úkor deficitu ani zadlžovania. Na ich financovanie nepoužijeme ani cent z predaja štátneho majetku a už vôbec to nemá nič spoločné s tým, že sme otvorili druhý pilier.
Štátny Slovenský plynárenský priemysel (SPP) má ľuďom od začiatku roku 2016 vracať časť peňazí zaplatených za dodávky plynu. Vládnym cieľom tiež je, aby plyn za roky 2014 a 2015 zlacnel minimálne o dvojciferné číslo. Budú sa vratky za plyn týkať aj ľudí v panelákoch?
Treba si uvedomiť, že v prípade veľkých kotolní priamym zákazníkom SPP je kotolňa alebo ten, kto vyrába teplo. V tomto prípade bude musieť prísť k intenzívnym rokovaniam medzi SPP a výrobcami tepla, aby spoločne našli cestu, ako znížiť cenu za teplo.
SPP bude môcť vrátiť peniaze za už zaplatený plyn len domácnostiam, ktoré majú plynomer. Ale uvedomme si jednu vec, že keď Úrad pre reguláciu sieťových odvetví znižuje cenu plynu, tak sa to tiež týka len domácností s plynomermi. Pokiaľ ide o veľké kotolne a teplárne, tie vždy uzatvárali priamo s SPP individuálne obchodné zmluvy.
Novinkou pre stavebný sektor bude zaplatenie DPH až poslednou firmou v celom reťazci dlhých obchodných vzťahov stavebných firiem. Táto možnosť sa bude týkať len firiem realizujúcich štátne stavebné zákazky alebo všetkých obchodov v stavebníctve?
Bude sa to týkať celého stavebníctva. Investori realizujúci veľké stavby majú vždy veľa dodávateľov a subdodávateľov. Ak chceme zabrániť tomu, aby malé firmy nemuseli odvádzať štátu DPH za nezaplatené faktúry, presunuli sme povinnosť zaplatiť túto daň až na poslednú firmu.
Zároveň v stredu na vláde plánujeme prijať aj druhú zmenu, ktorá firmám v stavebníctve umožní zaplatiť DPH až po reálnom preplatení faktúr. Tento špeciálny režim by mal výrazne pomôcť hlavne menším firmám podnikajúcim v slovenskom stavebníctve.
Nebude v tom chaos, keďže slovenské stavebné firmy obchodujú aj so zahraničnými podnikmi?
Nechcem ísť teraz do detailov. Predpokladám, že zákon vecne stanoví všetky konkrétne podmienky. Ja som informovaný ministrom financií, že obe opatrenia, ktoré sa týkajú DPH a faktúr, budú súčasťou návrhu zákona, o ktorom budeme rokovať v stredu na vláde.
Aké majú pri ďalšom z opatrení ľudia záruky, že im súkromné zdravotné poisťovne samy vrátia peniaze v prípade prekročenia maximálnych doplatkov za lieky?
Tento systém už dnes funguje v súvislosti s dôchodcami. My dnes len znižujeme už existujúci limit a ako novinku zavádzame maximálne doplatky za lieky pri deťoch do šesť rokov. Samozrejme, nie som naivný a v každom opatrení sa môžu nájsť úskalia a problémy s jeho aplikovateľnosťou. No myšlienka je správna. Pri kúpe liekov chceme pomôcť najcitlivejším skupinám obyvateľstva, teda dôchodcom a deťom do šesť rokov.
V prípade Enelu sa objavili neoficiálne informácie, že Taliani by boli ochotní predať svoj 66-percentný podiel v Slovenských elektrárňach za sumu okolo jednej miliardy eur. Akceptoval by štát takúto sumu, ak by prišlo oficiálne k jej potvrdeniu?
Ja si vážim talianskych partnerov, ale je to úplný nezmysel. Poviem to ešte raz: žiadať jednu miliardu eur je totálny nezmysel. Slovenské elektrárne sú tak zadlžená spoločnosť, že žiadať takúto sumu je nereálne.