Školy v prírode a lyžiarske zájazdy vyjdú žiakov lacnejšie

Štát chce od budúceho roka finančne podporiť 120-tisíc žiakov piateho a siedmeho ročníka základných škôl a druhákov na stredných školách, ktorí absolvujú školy v prírode či lyžiarske zájazdy.

, 25.05.2015 12:30
deti, les, príroda, výlet, škola v prírode Foto:
Suma, ktorú poskytne štát, by mala pokryť päťdňový pobyt žiakov s plnou penziou.
debata (10)

Piataci dostanú na tento účel príspevok vo výške 100 eur a siedmaci a druháci na strednej školy dotáciu 150 eur. Celkovo tak ročne štát podporí žiakov sumou 600-tisíc eur.

„Ide o sumy na zabezpečenie päťdňového pobytu s plnou penziou. Zisťovali sme ceny a takto to vychádza v prípade, ak pôjdu žiaci na lyžiarsky výcvik alebo do školy v prírode mimo sezóny, teda na jar a na jeseň. Podporujeme týmto opatrením aj slovenský cestovný ruch,“ povedal premiér Robert Fico na sobotňajšom sneme strany Smer, kde ohlasoval druhý sociálny balíček pre ľudí.

Zároveň bude môcť 20-tisíc sociálne slabších rodín využívať na rekreáciu účelové zariadenia ministerstva vnútra a obrany. Vláda však, naopak, upustila od dovolenkových poukážok pre rodiny so školopovinnými deťmi. O návrhu sa špekulovalo od začiatku tohto roka a hovoril o ňom aj premiér.

V minulosti sa zvažovalo, že šeky na slovenskú dovolenku mali byť vo výške 300 eur a polovicou sumy na ne mali prispievali zamestnanci a druhou polovicou zamestnávatelia. O dotáciu mohli firmy znižovať základ dane, a tak by podpora išla v konečnom dôsledku zo štátnej kasy.

Fico najnovšie tvrdí, že peniaze sa účelnejšie minú v prípade podpory lyžiarskych zájazdov a škôl v prírode pre deti a mládež. Využívať by ich mali najmä deti zo sociálne slabších rodín, ktoré často čakajú na pomoc rôznych nadácií.

Osemdňový pobyt v prírode vychádza slovenskú rodinu v priemere od 150 eur. Vláda by dotácie pre žiakov základných a stredných škôl chcela pripraviť do konca leta, aby finančné dotácie mohli využívať už na jeseň tohto roka.

Hotelieri: Potrebujeme nižšiu DPH

Prezident Zväzu hotelov a reštaurácii Marek Harbuľák však tvrdí, že Slovensko potrebuje silnejšiu podporu cestovného ruchu, nakoľko ako jediná krajina Európy minulý rok zaznamenalo prepad počtu zahraničných návštevníkov, prenocovaní a tržieb.

„Strácame hostí na úkor iných krajín. Naši tradiční hostia preferujú pre trávenie dovoleniek iné krajiny. Jasne to potvrdzujú údaje z najdôležitejších trhov Európy. Slovensko nedokáže využívať rastúci dopyt po službách cestovného ruchu z dôležitých krajín ako Nemecko, Francúzsko, Veľká Británia či Holandsko, pričom takmer všetky európske krajiny, teda naši konkurenti, dokázali využiť tento zvýšený dopyt a rásť,“ konštatuje Harbuľák.

Úbytok počtu zahraničných rovnako ako domácich návštevníkov sa prejavil podľa jeho slov predovšetkým v poklese tržieb za ubytovanie. Na základe porovnania údajov Štatistického úradu SR za obdobie rokov 2013 a 2014 ide o pokles tržieb o viac ako 21 miliónov eur.

„Tieto tržby hotelierom chýbajú na zvýšenie miezd a na investície do svojich prevádzok a do zvyšovania kvality služieb. Na druhej strane sa v rovnakom období zvyšujú náklady na podnikanie i v ubytovacích službách z dôvodu prijatia viacerých zákonov a legislatívnych noriem, ako je ochrana osobných údajov, pracovná zdravotná služba, zvýšenie minimálnej mzdy, elektronické registračné pokladnice, zákon o dani z príjmov a mnoho iných,“ poznamenal Harbuľák.

Hotelieri žiadajú, aby sa vláda v rámci tretieho sociálneho balíčka, ktorý už teraz avizuje, zamerala na zníženie DPH v cestovnom ruchu, a nielen na vybrané potraviny.

„Slovensko sa v roku 2015 zaradilo do ,exkluzívneho klubu‘ troch krajín v rámci krajín EÚ, ktoré neuplatňujú zníženú sadzbu DPH na vybrané služby cestovného ruchu. Len pre informáciu uvádzame, že okrem Slovenska sú v tomto exkluzívnom klube Veľká Británia a Dánsko, pričom vo Veľkej Británii sa vedie aktívna diskusia zameraná práve na zníženie sadzby DPH,“ doplnil Harbuľák.

Rekreačné šeky sa v zahraničí osvedčili

Systém rekreačných šekov, ktoré podľa najnovších vyjadrení vláda neuvažuje v tomto volebnom období zaviesť, sa pritom už osvedčil vo Švajčiarsku, Francúzsku, v Poľsku či v Maďarsku. Vo Švajčiarsku dovolenkové šeky zakupujú zamestnávatelia alebo odborové zväzy svojim zamestnancom, pričom sú daňovo zvýhodnené. Šeky v tejto krajine využíva okolo 850-tisíc domácností, čiže niečo vyše dvoch miliónov ľudí. Za šeky v hodnote 100 švajčiarskych frankov zamestnanci platia v priemere 84 frankov.

Rekreačné šeky dostávajú od svojich zamestnávateľov aj Maďari, a to vo výške minimálnej mzdy. Môžu ich použiť na ubytovanie, kúpeľné, dopravné či stravovacie služby, ale aj na nákup pohonných hmôt do osobných áut či na zakúpenie lístkov na ministerstvom kultúry podporované festivaly. Dovolenkové šeky však v Maďarsku slúžia aj na zakúpenie vstupeniek do zoologickej záhrady či na návštevu automobilového okruhu Hungaroring.

Cestovný ruch v Európe rastie už piaty rok za sebou, ale slovenský cestovný ruch nedokáže na tento trend nadviazať. Správa Európskej komisie pre cestovný ruch (European Travel Commission) konštatuje nárast predovšetkým v krajinách, ktoré investujú do potenciálu cestovného ruchu ako napríklad Island (+24 %), Lotyšsko (+15 %), Srbsko (+12 %), Rumunsko a Česko (+11 %).

© Autorské práva vyhradené

10 debata chyba
Viac na túto tému: #škola v prírode #sociálny balíček #lyžiarske zájazdy
Čítajte Pravdu bez reklamy

Svižnejší web a články bez rušenia. Žiadne reklamy iba za 1,50 € mesačne.

Pravda bez reklamy