V niektorých firmách v krajnom prípade môže prísť k škrtaniu plánovaných odmien, zamestnaneckých prémií či plánovanej valorizácie zamestnancov s vyššími mzdami. No dobre naštartovaná slovenská ekonomika by ako celok mala bez problémov zvládnuť platiť ľuďom za prácu najmenej štyristo eur za mesiac.
„Plánované zvýšenie minimálnej mzdy z 380 eur na 400 eur v súčasnej podobe nepovažujeme za také, ktoré by mohlo výraznejšie poškodiť našej ekonomike. Je však pravda, že už v rámci prvého sociálneho balíčka došlo k jej zvýšeniu o 28 eur, a teda ku každému ďalšiemu zvýšeniu minimálnej mzdy treba pristupovať opatrne,“ povedala Jana Glasová, analytička Poštovej banky.
Zvýšenie minimálnej mzdy na 400 eur bude kompromis, keďže odbory požadujú zvýšenie minimálnej mzdy až na 410 eur za mesiac, kým zamestnávatelia považujú úplné zrušenie minimálnej mzdy alebo aspoň jej zmrazenie na súčasnej úrovni.
„V rokovaniach so zamestnávateľmi presadzujeme zvýšenie minimálnej mzdy na 410 eur za mesiac,“ povedal Jozef Kollár, prezident Konfederácie odborových zväzov. Zamestnávatelia by takýto rast vedeli akceptovať, len ak im ho štát kompenzuje zvýšením odvodových úľav. S takýmto scenárom sa však v druhom sociálnom balíčku už nepočíta.
„Bez kompenzácie v podobe znížených odvodov rast minimálnej mzdy spomalí tvorbu pracovných miest hlavne v regiónoch s vysokou nezamestnanosťou. Firmy majú len jeden mzdový balík. Ak dajú viac ľuďom s minimálnou mzdou, budú musieť škrtnúť trináste platy alebo iné plánované odmeny,“ upozornil tajomník Republikovej únie zamestnávateľov Martin Hošták.
Práve regiónom s vysokou nezamestnanosťou má pomôcť tretí bod druhého sociálneho balíčka. V ňom vláda plánuje zavedenie špeciálnej podpory pre okresy s nezamestnanosťou nad 20 percent. Na odvodovú úľavu na prácu budú mať automaticky nárok všetci podnikatelia vytvárajúci nové pracovné miesta.
„Ak dnes majú podnikatelia pri zamestnaní dlhodobého nezamestnaného ročné odvodové prázdniny, tak v regiónoch s vysokou nezamestnanosťou to budú automaticky trojročné odvodové prázdniny,“ priblížil premiér Robert Fico.
Týkať by sa to malo okresov Rožňava, Sabinov, Trebišov, Sobrance, Revúca, Poltár či Rimavská Sobota. Dlhodobo nezamestnaným sa stane človek vtedy, ak je viac ako rok bez práce. Takýchto ľudí je na Slovensku aktuálne niečo nad 196–tisíc.
„Určitá úľava vo forme odpúšťania odvodov môže pomôcť pri vytváraní nových pracovných miest. No systémovým riešením by bolo nedvíhať minimálnu mzdu, až kým nedosiahneme priemernú nezamestnanosť Európskej únie,“ reagoval Hošták. V takom prípade by sa nezamestnanosť musela pohybovať pod desiatimi percentami.
Podľa analytikov treba oceniť úsilie bojovať s vysokou nezamestnanosťou v problémových regiónoch pomocou trojročných odvodových prázdnin. „Je to snaha niečo robiť s problémovými regiónmi a snaha, ako kompenzovať problémy/náklady na opätovné zamestnávanie týchto ľudí. Čas ukáže, či sa ukáže ako dostatočný impulz a či bude úspešné,“ uviedol Marek Gábriš, hlavný analytik ČSOB banky.