Hrubý domáci produkt (HDP) na obyvateľa dosiahol predvlani v Bratislavskom kraji 184 percent priemeru EÚ, čo znamenalo šiestu priečku v EÚ. Bratislava a okolie tak predbehla napríklad Prahu alebo Štokholm.
„Bratislavčania to nechápu. S týmito cestami, verejným priestranstvom alebo čistotou? Sme príliš malé územie, s mnohými celoštátnymi firmami, s málo obyvateľmi, na ktoré sa prepočítava HDP a parita kúpnej sily, ale na ceny celého Slovenska. Výsledkom je umelé číslo, ktoré neodráža realitu Bratislavy,“ napísal Nesrovnal na svojom blogu.Bratislavčania sa v diskusiách na internete často sťažujú napríklad na zlý stav ciest, zanedbané verejné plochy, neudržiavanú zeleň či na divoké parkovanie áut.
Primátor Bratislavy uviedol, že príjmy slovenskej metropoly, ktorá má vyše 400-tisíc obyvateľov, sú výrazne nižšie ako napríklad príjmy Brna. Zatiaľ čo každý obyvateľ bratislavského regiónu odvedie podľa neho do štátneho rozpočtu na dani z príjmov v priemere asi 300 eur, štát do kraja vraj vráti len asi šestinu tejto sumy. Iné kraje vraj naopak dostanú viac peňazí.
„Pretože v dôsledku nereálneho výpočtu sa Bratislava a jej región počítajú medzi najbohatšie európske regióny, je vylúčená z čerpania väčšiny európskych fondov. Výnimkou je čiastočne verejná dopravná infraštruktúra. Na školy, verejné priestranstvá, cesty, parky a iné verejné investície môžeme zabudnúť,“ tvrdí Nesrovnal.