Meteorológovia dokážu predpovedať, kedy búrky prídu, ale nevedia určiť lokalitu ani množstvo zrážok. Podľa odborníkov sa povodniam ani nedá vždy zabrániť. I keď niekedy môžeme ich následky zmierniť.
„Nikdy vopred nevieme, kde budú intenzívne zrážky. Takéto búrky sú úplne nevyspytateľné a nedá sa povedať, kde to určite nebude a kde to určite bude. Často sa vypršia v hornatých oblastiach, ale videli sme, že to vie postihnúť aj nížinné oblasti,“ vraví Danica Lešková zo Slovenského hydrometeorologického ústavu.
Podľa hydrologičky sú príčiny miestnych povodní rôzne. Samozrejme, vždy je hlavnou príčinou počasie, ale niekedy je na príčine aj činnosť ľudí alebo skôr nečinnosť. Klasickým príkladom sú nevyčistené jarky či upchatá kanalizácia.
Ľudia si zapríčinia miestnu povodeň napríklad aj tým, že si niekde pri potoku uskladnia narezané siahovice dreva alebo staré dosky. „Potom príde prudká prietrž mračien, ktorá to spláchne do vodného toku, drevo sa nahromadí pod mostom alebo lávkou a voda sa rozleje. Alebo má niekto pozemok na oboch stranách potoka, a on si ho ohradí pletivom aj ponad potok. Je len otázkou času, kedy to spôsobí povodeň,“ upozorňuje hovorca Slovenského vodohospodárskeho podniku Ľuboš Krno.
Pri veľmi prudkých a výdatných dažďoch však nepomôžu ani vyčistené jarky, ani funkčná kanalizácia. Vody je jednoducho tak veľa, že nestačí odtekať a spôsobí záplavy. Vtedy by mali pomôcť protipovodňové stavby, napríklad ochranné hrádze, odtokové jarky či suché poldre. A tie nie sú vybudované všade.
Podľa Leškovej treba zvážiť, aké opatrenia robiť. Ak sa mimoriadna situácia niekde vyskytne raz za sto rokov, nebudú sa tam robiť opatrenia, ktoré sú oveľa drahšie ako škody, ktoré voda spôsobí. Ako príklad uvádza podzemné garáže v meste, ktoré môže voda z prívalových dažďov zatopiť. Voda sa odčerpá, nevzniknú mimoriadne veľké škody, ale autá musia byť včas premiestnené.
„Ak sú výstrahy na extrémne zrážky, mali by správcovia týchto garáží upozorniť majiteľov, aby autá odparkovali. To znamená, nemôžeme zabrániť, aby takéto meteorologické situácie vznikali, ale dokážeme znížiť škody, ktoré môžu spôsobiť,“ dodala Lešková.
Ochrancovia prírody sú presvedčení, že k mnohým súčasným záplavám by nemuselo prísť, keby sa ľudia správali šetrnejšie k lesom. Erik Baláž z lesoochranárskeho zoskupenia VLK uvádza ako príklad situáciu na Bielom a Čiernom Váhu, kde boli v predchádzajúcich desiatich rokoch dramaticky vyťažené lesy.
„Evidentne sa tu zmenil prietok, ako Váh reagoval na veľké zrážky pred desiatimi rokmi a teraz, a to je veľký rozdiel. Od Kriváňa ide Biely Váh aj rieka Belá. Belá však ide územím, ktoré je chránené, v okolí Bieleho Váhu sú veľké plochy lesov, ktoré boli vyrúbané. Biely Váh preteká obcou Važec a videli sme, čo sa tam dialo,“ povedal Baláž.
Aj Štrbu nedávno prekvapil ľadovec, padali krúpy, aké tam vraj nikdy neboli. Podľa slov starostu Michala Sýkoru krúpy upchali kanalizáciu a voda tiekla po povrchu. V utorok zase voda robila problémy v susednom Važci.
„Kto by čakal v Tatrách povodeň. Keď je záplava už aj na takomto vysoko položenom mieste, tak môže byť hocikde na Slovensku. Nemám pocit, že by sa v oblasti protipovodňových opatrení nič nerobilo, lenže nie je dosť finančných prostriedkov, aby sa to urobilo ešte vo väčšom rozsahu,“ myslí si Sýkora.
Podľa hasičov, ktorí pravidelne pri potopách pomáhajú, by mali ľudia v prípade blížiacej sa katastrofy najskôr pozatvárať aspoň spodné poschodia a utesniť všetky okná a dvere. Mali by sledovať spravodajstvo a výstrahy Slovenského hydrometeorologického ústavu.
„Dobré by bolo, aby ľudia mali doma jutové vrecia a pieskovisko. Hlavne by však pri povodniach nemali vychádzať von a ísť samostatne zachraňovať zvieratá, autá či zatvárať brány, pretože hrozí strhnutie prívalovou vlnou,“ upozorňuje Marián Hruška z Krajského riaditeľstva hasičov v Trnave.
Dobrou správou je, že počasie sa v najbližších dňoch zlepší, prestane pršať a opäť zasvieti slnko. Na búrky sa však treba aj naďalej pripraviť. Pomaly prichádza letné obdobie, a to určite bude spojené s búrkovými javmi.