„Som presvedčený, že podoba minimálneho dôchodku je plne v súlade s ústavou,“ reagoval Richter. Podľa neho aj najvyšší zákon štátu pripúšťa v zdôvodnených prípadoch „istú nerovnosť“, o čom svedčia viaceré doterajšie verdikty Ústavného súdu týkajúce sa podobnej problematiky.
Rezort práce síce, ako potvrdil minister, prezidentove námietky a argumenty k novele rešpektuje a mieni ich analyzovať. Vládny Smer má však zároveň dostatok hlasov na to, aby na druhý raz kvalifikovanou väčšinou Kiskovo veto prelomil. „Budem veľmi rád, ak sa celý proces zvládne tak, aby bol zákon, ako sa to predpokladalo pôvodne, už od 1.júla účinný,“ dodal Richter.
Hlava štátu v odôvodnení rozhodnutia namieta, že podľa schváleného návrhu by mali mať sporitelia v druhom pilieri nárok na menšie penzijné minimum ako tí, ktorí poistné odvádzali len do prvého piliera. „Niet legislatívneho vyjadrenia nevyhnutnosti takej právnej úpravy, ktorá diskriminuje dôchodcov, ktorí boli zároveň v druhom pilieri,“ uviedol Kiska.
Podľa prezidenta je znevýhodnenie účastníkov investičného piliera „priamou diskrimináciou“. Myslí si, že aj oni by mali mať, v prípade, ak spĺňajú podmienky, nárok na rovnakú výšku minimálneho dôchodku ako tí, ktorí odvádzali výlučne do štátneho priebežného dôchodkového systému.
Prijatá verzia zákona im však penzijné minimum znižuje v takom pomere, v akom v jednotlivých rokoch išli ich dôchodkové odvody na osobné účty v druhom pilieri. Do dôchodkového príjmu sa im pri posudzovaní nároku nemajú započítavať doživotné penzie z druhého piliera.
Ministerstvo však poukazuje aj na fakt, že prezident nedávno podpísal zákon, na základe ktorého je v súčasnosti druhý pilier opäť otvorený. A ak by aj sporiteľ v ňom mal mať nárok na rovnaké penzijné minimum, ako keby bol len v prvom, v podstate nikto by nemal dôvod druhý pilier opustiť, keďže aspoň minimálny dôchodok by mal zaručený.
Požiadať o vrátenie novely práve z tohto dôvodu údajnej diskriminácie sporiteľov v druhom pilieri prišlo prezidenta už v utorok šesť opozičných poslancov. „Pre nás je zákon tak, ako bol schválený v parlamente, neprijateľný,“ uviedla po stretnutí jedna z nich, poslankyňa OĽaNO Erika Jurinová.
Prezident tiež novele vyčíta, že vytvorí viaceré kategórie penzistov s nízkymi príjmami, hoci ich sociálna situácia je inak veľmi porovnateľná. „Niektorí budú mať nárok na minimálny dôchodok, iní na znížený minimálny dôchodok a ďalší budú naďalej odkázaní na dávky v hmotnej núdzi,“ pripomenul.
Novelu zákona prijal parlament 12. mája. Vďaka nej budú mať ľudia, ktorí dosiahli dôchodkový vek a aspoň 30 rokov si platili penzijné poistenie, nárok získať penziu vo výške minimálne 136 percent sumy životného minima, čo pre tento rok predstavuje 269,5 eura.
Táto suma sa má navyše za každý ďalší rok poistenia dvíhať o dva percentuálne body, od 40 rokov dokonca o tri percentuálne body. Napríklad pri 45 rokoch dôchodkového poistenia by minimálna penzia už tento rok predstavovala 340,8 eura.
Ak parlament zákon opätovne prijme, o vyplácanie minimálneho dôchodku nebude musieť súčasný ani budúci penzista s nárokom nijako špeciálne požiadať. Do sumy penzijného minima sa mu automaticky navýši starobný aj predčasný starobný dôchodok vypočítaný v nižších sumách.
„Bez žiadosti bude Sociálna poisťovňa posudzovať aj zvýšenie invalidného dôchodku na minimálny dôchodok, keď poberateľ invalidného dôchodku dovŕši dôchodkový vek,“ informoval hovorca inštitúcie Peter Višváder.