„Všetky robíme rovnaký výkon povolania, a preto by sme mali byť hodnotené podľa nejakého rovnakého pravidla,“ uviedla prezidentka Slovenskej komory sestier a pôrodných asistentiek Iveta Lazorová.
V uplynulom týždni sa k platom sestier prvýkrát vyjadril aj premiér Robert Fico. Vo štvrtok na návšteve dolnokubínskej nemocnice tvrdil, že by sa veľké rozdiely mali znížiť. "Budeme musieť zapracovať na statuse verejnej zdravotnej sestry, ktorý by mal znížiť súčasné veľké rozdiely v ich platovom ohodnotení, hovorím o zdravotných sestrách, ktoré pracujú vo verejnom sektore, v nemocniciach štátneho charakteru, vo fakultných nemocniciach a v nemocniciach, ktoré spadajú priamo pod kompetenciu VÚC,“ povedal Fico. Na otázku denníka Pravda, či sa budú rozdiely vyrovnávať vo všetkých nemocniciach, denník z Úrady vlády do uzávierky nedostal odpoveď. Úrad nereagoval ani na to, čo znamená status verejnej zdravotnej sestry.
„Sme rady, že konečne o tom začal pán premiér hovoriť, pretože tri roky sa snažíme vysvetliť nielen vláde, politikom, ale aj verejnosti, že sestry pracujú vo verejnom záujme bez ohľadu na to, či ide o nemocnicu, ambulanciu, zariadenie sociálnych služieb či školské zariadenie a bez ohľadu na zriaďovateľa,“ reagovala Lazorová. Ministerstvo zdravotníctva podľa nej už tri roky sľubuje prípravu nového zákona, ktorý bude obsahovať pravidlá pre mzdy všetkých zdravotníckych pracovníkov. „Bohužiaľ, k dnešnému dňu nedospeli k žiadnemu záveru,“ dodala.
Lazorová poukazuje na veľké rozdiely v platoch. V neštátnych nemocniciach majú sestry v priemere 450 eur v čistom, sestry v štátnych aj cez tisíc eur. Treba však povedať, že vyššie mzdy majú aj na úkor nadčasov.
Riaditeľ kancelárie Slovenskej komory sestier a pôrodných asistentiek Milan Laurinc si však nevie predstaviť, čo by mal znamenať status verejnej zdravotnej sestry. „Nestretli sme sa s takým niečím a v zahraničí tiež neexistuje verejná a neverejná sestra,“ podotkol Laurinc s tým, že možno by mohlo ísť o sestry v integrovanej zdravotnej starostlivosti. Ide o projekt ministerstva zdravotníctva, podľa ktorého plánuje zaviesť zdravotnícke centrá po celom Slovensku. Laurinc tvrdí, že je to len jeho dohad.
Zhovorčivejší nebol ani rezort zdravotníctva. K téme verejných sestier sa nevyjadril. Na otázku, týkajúcu sa zákona o platoch, ministerstvo odpovedá, že jednotné mzdy by mali byť tam, kde má dosah štát. „Čo sa týka platov zdravotníckych pracovníkov, zastávame rovnaký názor, ako má pán premiér, že všade tam, kde má štát dosah, by mali byť jednotné mzdy, tak je aj pripravený zákon, o ktorom už dlhodobo so sestrami rokujeme,“ reagovala riaditeľka komunikačného odboru Zuzana Čižmáriková. Kedy bude zákon predložený a v akej podobe, na to neodpovedala.
Sestry naposledy rokovali o platoch s ministerstvom zdravotníctva začiatkom mája. Hlavnou témou bolo určenie výšky koeficientov, na základe ktorých by bola garantovaná minimálna základná položka. Koeficienty sú previazané na priemernú mzdu v národnom hospodárstve, ktorej výšku každoročne aktualizuje Štatistický úrad. Zástupcovia ministerstva podľa predsedníčky Odborového združenia sestier a pôrodných asistentiek Moniky Kaveckej uviedli, že ich návrhy v priebehu niekoľkých dní vyhodnotia z hľadiska dosahu na verejné financie a následne ich budú kontaktovať.
„Napriek tomuto ubezpečeniu musíme konštatovať, že uplynuli už takmer tri týždne od stretnutia a stále čakáme na odpoveď ministerstva,“ vysvetlila situáciu Kavecká. Úroveň komunikácie sa podľa nej začína podobať stavu, keď bola na čele rezortu zdravotníctva Zuzana Zvolenská. „Formálne sa síce vedú rokovania s predstaviteľmi sestier a pôrodných asistentiek, ale zo strany ministerstva je evidentné, že mu ide o naťahovanie času,“ mieni.
Ak by bol úprimný záujem rezortu riešiť problém sestier, zákon týkajúci sa ich mzdového ohodnotenia by podľa Kaveckej mohol byť predložený už na septembrovej schôdzi Národnej rady. Odborárky tiež pripomínajú, že Slovensko je hlboko pod priemerom v počte sestier na 1 000 obyvateľov v rámci krajín OECD, a preto ani netreba zdôrazňovať, že úroveň poskytovanej zdravotnej starostlivosti je úzko spojená s počtom sestier, ktoré sú pri lôžkach pacientov. Na Slovensku je priemer 5,9 sestry na 1 000 obyvateľov, kým priemer OECD je 8,8.
Vyššie sesterské platy zabezpečoval zákon o minimálnych mzdových nárokoch, ktorý Ústavný súd v roku 2013 označil za neplatný. Zákon určoval rovnaké podmienky bez ohľadu na to, či sestry pracovali pre štát alebo pre súkromníka. Súd svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že vyššie mzdy by ohrozili majetok prevádzkovateľov súkromných a neštátnych ambulancií. Ministerstvo zdravotníctva tvrdí, že aj napriek tomu sestry v štátnych nemocniciach naďalej dostávajú vyššiu mzdu podľa neplatného zákona.
Za lepšie ohodnotenie viedli zdravotníčky niekoľko protestných zhromaždení. V októbri pred dvoma rokmi protestovali priamo pred Úradom vlády. Asi dvadsať sestier si tam na tri dni rozložilo stany. Naposledy vyšli do ulíc minulý rok v decemberi v Piešťanoch. Výsledku sa nedočkali žiadneho.