Kampaň, v ktorej sa združilo 38 mimovládnych organizácií, svojím spôsobom spája záujmy párov rovnakého pohlavia, aj tých heterosexuálnych. „Životné partnerstvá sú spoločným záujmom homosexuálov a heterosexuálov. Ide o praktickú vec, ktorá posiela do úzadia všetky tie neúctivé diskusie o sexualite jednotlivcov,“ vraví Blaščák. Patrí ku generácii tzv. Husákových detí, ktorá podľa neho o manželstve a životných partnerstvách už dávno hlasovala.
„Nie v referende, ale vo svojom každodennom živote,“ hovorí s odkazom na štatistiky. „Ešte pred 20 rokmi sa mimo manželstva narodilo menej ako 10 percent detí, podľa posledných dostupných údajov je ich už 37 percent,“ uvádza Blaščák. Aj sčítanie obyvateľov spred štyroch rokov podľa neho tiež ukázalo, že v neformálnom – právne neuznanom zväzku – žije 89-tisíc párov.
V praxi to pre nezosobášené páry znamená viaceré komplikácie. „Naozaj som sa stretol s tým, že pri podávaní daňových priznaní počas materskej dovolenky som si nemohol uplatniť daňový bonus a za ženu, s ktorou vychovávam dve deti, nemôžem preberať poštu. Zdá sa mi to naozaj zvláštne,“ poukazuje Blaščák.
Pre páry rovnakého pohlavia, ale aj heterosexuálov, ktorí z rôznych dôvodov nechcú vstúpiť do manželstva, aktivisti navrhujú zavedenie inštitútu životného partnerstva. Prečo životné, a nie registrované partnerstvo? Doterajšia diskusia o registrovaných partnerstvách bola podľa Blaščáka často ponižujúca voči gejom a lesbám aj tým, že sa do popredia vyťahovala sexualita a intímne aspekty ich života. Aj preto sa rozhodli pojem inovovať.
Životné partnerstvo viac vystihuje to, že ľudia s homosexuálnou orientáciou vytvárajú rovnako silné citové väzby a vzťahy ako heterosexuáli. Vo výzve štátnym orgánom aktivisti zdôrazňujú, že gejské a lesbické páry sa chcú brať z rovnakých dôvodov ako ostatní. Napríklad aj preto, aby „prijali vzájomný sľub vernosti a podpory v šťastí aj v nešťastí, v zdraví aj chorobe, verejne pred orgánom štátu v kruhu rodiny a priateľov“.
V kampani sa tak stretli ľudia, ktorí majú na manželstvo rôzne názory. Kým páry rovnakého pohlavia chcú inštitút, ktorý by bol čo najpodobnejší manželstvu, dvojice, ktoré sa do sobáša nehrnú, chcú voľnejšie pravidlá s jednoduchšími administratívnymi úkonmi. Podľa spoločného vyhlásenia zástupcov mimovládnych organizácií by však štát mal právne uznať existenciu životných partnerstiev a určiť vzájomné práva a povinnosti v rovnakom rozsahu ako v prípade manželstva.
Upraviť by sa mali praktické otázky týkajúce sa spoločného majetku, dedenia, vzájomného zastupovania či vyživovacej povinnosti. Inštitút by mal byť dostupný pre všetky páry. Aktivisti upozorňujú aj na potrebu riešiť otázku osvojenia si detí. Inštitút životného partnerstva by mal zahŕňať aj možnosť osvojenia si biologického dieťaťa jedného z partnerov druhým partnerom pod podmienkou, že s tým bude súhlasiť druhý biologický rodič.
„Či už súhlasíte s tým, aby páry rovnakého pohlavia mali deti, alebo nie, faktom je, že takéto rodiny na Slovensku existujú a nachádzajú sa v nich stovky detí,“ pripomína Jana Jablonická Zezulová z platformy Životné partnerstvo.
Podporu verejnosti chcú získať cez zverejňovanie osobných príbehov gejov a lesieb. „Spočiatku sme mali problém získať dvojice ochotné ísť so svojou kožou do médií, ale ukázalo sa, že na Slovensku je dostatočná atmosféra a ľudia sú pripravení rozprávať o sebe a o potrebe právneho uznania,“ hovorí Martin Macko z Iniciatívy Inakosť.
Na webovej stránke zivotnepartnerstvo.sk sa svoj príbeh rozhodol zverejniť aj 31-ročný Stanislav, ktorý pochádza z Trnavy. S priateľom sa spoznal pred štyrmi rokmi v Španielsku a dnes spolu žijú v Mexiku, rodnej krajine jeho priateľa.
„César a ja dúfame, že tak ako my máme možnosť slobodne vstúpiť do civilného manželského zväzku tu v Mexiku, raz ju budú mať aj všetky páry na Slovensku,“ píše Stanislav, ktorý zároveň vyzýva ľudí, aby si uvedomili rozdiel medzi civilným a cirkevným manželstvom. „Inštitút civilného manželstva je právom všetkých občanov sekulárneho štátu, akým Slovensko aspoň na papieri je,“ dodáva.
V rámci kampane sa aktivisti budú snažiť osloviť aj politikov. „Chceme osloviť aj vládu a parlament, aby priniesli ľuďom ponuku na riešenie praktických problémov,“ mieni Blaščák. Politici by podľa neho mali ponúknuť ľuďom, ktorí nevstúpili do tradičného manželstva pri obrade v kostole alebo v sobášnej sieni, voľnejší inštitút. „Poďme sa konečne baviť prakticky a zobrať vážne situáciu ľudí, ktorých sú tu tisíce,“ zdôrazňuje Blaščák.
Veľké zmeny ešte do konca tohto volebného obdobia aktivisti nepredpokladajú. Podľa Macka to, čo na Slovensku ľudí rozdeľuje, nie je postoj verejnosti, ale politickej elity. „Tam je to zablokované. Aj keď sa nezdá, že by bola politická vôľa, budeme sa to snažiť presadiť,“ uzavrel v súvislosti s rozbiehajúcou sa kampaňou za uznanie životných partnerstiev. Podotkol, že kampaň sa voľbami určite nekončí.