Teploty neklesnú, na slnku hrozí úpal

Ľudia citliví na horúce počasie, predovšetkým tí, čo trpia srdcovo-cievnymi ochoreniami, by mali byť opatrní. Ukázalo sa to už vo štvrtok a v piatok, keď podľa záchranárov skolabovalo až 82 ľudí. Víkend bude ešte horúcejší ako tieto posledné dni pracovného týždňa. Okrem kardiakov sú rizikové deti, seniori a ľudia vystavení pri práci celodennému slnečnému žiareniu. Pozor by mali dať aj rekreanti, ktorí sa vyberú na kúpaliská.

„Slnečné žiarenie je teraz veľmi intenzívne. Slnko bude u nás 21. júna najvyššie nad horizontom, takže slnečné lúče prechádzajú najtenšou vrstvou atmosféry. Atmosféra slnečné žiarenie najmenej rozptyľuje, a tak hrozí, že sa ľudia môžu spáliť,“ vystríha Pavol Faško, klimatológ Slovenského hydrometeorolo­gického ústavu.

Starší a chorí ľudia by nemali vychádzať von počas najteplejších častí dňa, všetci by mali dodržiavať pitný režim a nevystavovať sa zbytočne prudkému slnku. Ináč riskujú prehriatie organizmu, ktoré sa môže skončiť kolapsom.

Príznaky prehriatia organizmu (tzv. úpalu) sú bledá pokožka, potenie, bolesť hlavy, únava, slabosť, nutkanie na vracanie či samotné vracanie. Postihnutého treba premiestniť do chladnejšieho a tienistého prostredia, sledovať ho a komunikovať s ním. Veľmi dôležité je tiež nahradiť uňho stratu tekutín spôsobenú prehriatím, ochladiť telo vlažnou sprchou alebo studenými obkladmi. Človek, ktorý dostal úpal, nesmie piť alkohol ani kávu.

V najbližších dňoch má byť len málo oblačnosti a pri nerušenom slnečnom svite bude teplota vzduchu rásť. Chladnejší vzduch, ktorý spôsobil, že noc zo štvrtka na piatok bola celkom príjemná a osviežujúca, sa bude prehrievať a ďalšie noci už také príjemné nebudú. Bratislavu a ďalšie regióny na juhu Slovenska zrejme čakajú cez víkend tropické noci, keď teplota neklesne pod 20 stupňov.

So začiatkom leta sa v Európe spája pojem Medardova kvapka. Tradovalo sa, že ak na Medarda (8.júna) zaprší, potom bude pršať ešte ďalších 40 dní. V šesťdesiatych aj sedemdesiatych rokoch minulého storočia to skutočne fungovalo. Rozsiahle dažde spôsoboval prílev vlhkého vzduchu z Atlantického oceánu. Dnes je však všetko inak.

„Od osemdesiatych rokov badať, že sa s klímou začínajú diať nejaké zmeny. Koniec 20. a začiatok 21. storočia sa u nás vyznačuje inou klímou, ako bola tá predchádzajúca. V budúcom týždni sa môžu vyskytnúť nejaké búrky, ale také zrážky, s akými sa Medard spája, teda trvalé a veľkopriestorové dažde, na budúci týždeň nebudú,“ dodal Pavol Faško.

Medard vedel v posledných rokoch prekvapiť veľkými horúčavami. Napríklad v roku 1998 namerali v Dudinciach 33,8 stupňa, v roku 2003 v Hurbanove 33,3 stupňa, v roku 2014 v Slovenskom Grobe 33,1 stupňa. Najnižšia teplota vzduchu bola na Medarda s výnimkou vysokohorských polôh v rokoch 1983 a 2006, keď v Oravskej Lesnej teplomer ukazoval mínus 1,6 stupňa.

Rekordne pršalo v roku 1992, keď denný úhrn zrážok na Medarda dosiahol v Ratkovej 92 milimetrov. Pred desiatimi rokmi zase v tento deň napadalo na Skalnatom plese 6 cm nového snehu.