Záborská si myslí, že prípadné prijatie takmer osemstovky azylantov, by nemalo narobiť v našej krajine problémy. „Ak budú ľudia pozitívne naklonení, aj možné problémy sa budú ľahšie riešiť, ako keď tu bude takáto averzia, aká tu vládne,“ uviedla Záborská s tým, že ľudia by mali vytvárať priaznivé podmienky na riešenie tohto problému. Podľa nej sme u cudzincov obľúbení práve pre priateľskosť a pohostinnosť, čo bývala vždy naša vizitka.
Podľa europoslancov majú ľudia z migrantov strach preto, že nie sú informovaní o tom, ako je skutočná situácia v ich krajinách, ako tam žijú i čo ich ohrozuje. „Sú isté stereotypy a predstavy, ktoré však nezodpovedajú skutočnosti,“ hovorí Boris Zala. Objavujú sa totiž obavy ľudí, že by sa takto k nám mohli dostať napríklad nejakí teroristi.
Zala hovorí, že strachu ľudí rozumie, myslí si preto, že pozornosť treba venovať napríklad aj tomu, kto sú tí ľudia, ktorých by mala naša krajina prípadne prijať. Dodáva však, že Slovensko je v overovaní ľudí, ktorých by mohli do krajiny prijať, veľmi striktné a vyberá len tých, ktorí spĺňajú podmienky.
„Som presvedčený, že či už sú to naše spravodajské služby, ministerstvo vnútra či úrad pre utečencov – majú dosť možností na to, aby identifikovali, komu ten azyl udelia,“ povedal v relácii Zala s tým, že ak informácie o žiadateľovi overiť nevedia, krajina nie je povinná udeliť azyl.
Návrh na zavedenie kvót migrantov prišiel podľa europoslancov preto, že Európska komisia musí riešiť situáciu v Stredozemnom mori, kde zomierajú tisícky utečencov. „Prišla žiadosť a volanie o pomoc, aby sa Európska únia solidárne podieľala na riešení tohto problému,“ uviedol Zala. Pripája sa k nemu aj Záborská, podľa ktorej by sa Slovensko malo zapojiť do plánu Európskej komisie.
Naša krajina by podľa nej azylantov mala prijať. Okrem toho existujú aj ďalšie opatrenia ako zabrániť nelegálnej migrácii. Ochrana hranice proti prevádzačom či rokovanie európskych inštitúcií s predstaviteľmi krajín, odkiaľ migranti pochádzajú, sú podľa Záborskej dobré a dôležité kroky. „Ale museli sa pridať aj tie kvóty, pretože tie ďalšie kroky sú dlhodobé,“ uviedla europoslankyňa.
Návrh zaviesť kvóty, podľa ktorých by mal každý členský štát Európskej únie prijať určitý počet utečencov, sa však nepozdával niektorým slovenským politikom. Niektorí tvrdia, že utečenci mieria do Európskej únie skôr z ekonomických, ako politických dôvodov. Podľa europoslankyne Záborskej sú zrejme aj takí, no väčšina utečencov sú podľa nej ľudia žijúci v núdzi, prenasledovaní či žijúci v strachu o život.
Podľa nej je vážnym problémom aj to, že nie sú programy, ktoré by pomáhali uneseným ženám a dievčatám, či nie sú spôsoby vzdelávania mladých ľudí, ktorí žijú napríklad v Sýrii v zlých podmienkach. Zala vysvetľuje, že ak aj prejde návrh zaviesť kvóty, to číslo bude len indikátorom toho, koľko ľudí vie krajina prijať, akýmsi stropom, koľko ľudí krajina unesie.
Zároveň dodáva, že azylantov nik nemôže nútiť, v ktorej krajine o azyl požiadať. „Azylantov nemôžeme nútiť, ktorú krajinu si vybrať. My môžeme vytvoriť len číslo, koľko ich môžeme prijať a už je na azylantovi, akú krajinu si vyberie,“ uviedol Zala.