Kuchárka v škole. Drina za 320 eur

Základné školy bojujú s ďalším problémom. Tentoraz sa nedostatok financií v tomto rezorte dotýka školských jedální. Mzdy ich zamestnancov sú podľa riaditeľov také nízke, že kuchári či kuchárky nemajú záujem v zariadeniach školského stravovania pracovať.

07.06.2015 15:00
debata (166)

Posilou by mohli byť študenti stredných odborných škôl, ale ani tí sa do tohto sektora nehrnú. Odbornú prax poväčšine absolvujú v reštauráciách, s ktorými majú školy dlhodobé zmluvné vzťahy. Na zlú situáciu v školskej jedálni upozorňuje aj riaditeľka Základnej školy Kulíškova v Bratislave Antónia Snehotová.

„Je to už neúnosné, pretože varíme okolo 250–260 obedov denne a v kuchyni je jedna vedúca, jedna kuchárka a dve pomocnice. Z toho jedna už nechce pracovať ďalej a školské stravovanie na našej škole je tým absolútne ohrozené,“ zdôrazňuje.

O pomoc žiadali aj stredné odborné školy, pomoci sa však nedočkali. „Nedokážeme uspokojiť všetkých žiadateľov. Zmluvy s reštauráciami máme uzavreté na rok aj viac dopredu. Momentálne dopyt výrazne prevyšuje ponuku,“ argumentuje Danica Daubnerová, zástupkyňa Strednej odbornej školy gastronómie a hotelových služieb v Bratislave. Kuchári zo Strednej odbornej školy hotelových služieb a obchodu v Bratislave síce v školskej jedálni praxujú, ale len v tej svojej.

Nájsť pomocnú kuchárku sa preto ZŠ Kulíškova dlhodobo nedarí. Mesačná mzda približne 320 eur, navyše v hlavnom meste, nie je veľmi lákavá. „Nikto to nechce robiť. Každý, koho sa opýtam a poviem mu plat, tak sa zasmeje.“ hovorí Marta Šabatová, vedúca školskej jedálne ZŠ Kulíškova. Platná legislatíva pri počte okolo 260 stravníkov pritom umožňuje zamestnať štyri kuchárky.

Mzdy pracovníkov v školských jedálňach určuje Základná stupnica platových taríf zamestnancov pri výkone vo verejnom záujme, ktorú vlani schválila vláda. Podľa nej dostane pomocníčka v kuchyni s praxou do dvoch rokov 273 eur, hlavná kuchárka 313 eur a vedúca školskej jedálne 391 eur. Peniaze sa im rokmi práce zvyšujú len minimálne.

Napríklad pomocníčka s 12-ročnou praxou mesačne zarobí 310 eur, hlavná kuchárka 359,50 eura a vedúca 452,50 eura. Financie na školy dostanú podľa počtu žiakov od štátu obce a mestá. Z nich potom pracovníkom školských zariadení vyplácajú mzdy.

Podľa Beáty Dupaľovej Ksenzsighovej z tlačového odboru ministerstva školstva nie je možné zvýšiť platy samostatne len zamestnancom školských jedálni, pretože stupnica, podľa ktorej sú hodnotení, je jednotná pre všetky rezorty. Teda aj kuchárka v nemocnici alebo v domove dôchodcov má plat podľa tejto istej tabuľky a mzdy by sa tak museli navýšiť celoplošne.

To si podľa Úradu vlády vyžaduje zabezpečenie finančných prostriedkov v štátnom rozpočte. Tvrdia, že ide o komplexný problém a na jeho riešenie sú potrebné aj systémové zmeny. Aké, to bližšie nešpecifikoval.

Niektoré jedálne si dokážu čo-to navyše privyrobiť vydávaním obedov pre „cudzích stravníkov“, teda iných ako žiakov či učiteľov školy. Podľa riaditeľa Základnej školy v Nitrianskom Rudne Martina Škrabana idú takto získané peniaze zriaďovateľovi, teda obci či mestu, ale pri korektných vzťahoch by sa mali vrátiť späť do rozpočtu jedálne.

„Vďaka tomu, že to takto u nás funguje, dokážeme pri danom počte stravníkov zamestnávať až štyri kuchárky, čím nevzniká ich preťaženosť, a tým je na pracovisku celkovo lepšia pohoda,“ vysvetľuje Škraban.

Niektoré školy sa snažia prilepšiť svojim kuchárkam aspoň osobným ohodnotením alebo občasnou odmenou. Výška týchto príplatkov však závisí od možností každej školy a nie je samozrejmosťou. Škraban si myslí, že kameňom úrazu je podfinancovanie celého rezortu školstva nielen v porovnaní s vyspelou Európou, ale aj s inými sektormi nášho hospodárstva.

„Každá vláda má školstvo ako jednu z priorít, žiaľ len pred voľbami. Za celých dvadsať rokov, čo pôsobím v školstve, však nikto nič zásadne koncepčné a hlavne kontinuálne do tohto odvetia nepriniesol,“ nešetrí slovami kritiky.

Podobný názor má aj riaditeľ Základnej školy na Školskej ulici v Žiline Ján Majsniar: „Pracovníčky v kuchyni poberajú almužnu za neskutočne namáhavú prácu. Treba sa sem na 15 minút prísť pozrieť, aby národ uvidel, ako tvrdo sa niekde pracuje za minimálnu mzdu.“ Na tento problém nadväzuje automaticky aj ďalší.

Nedostatok zamestnancov môže spôsobiť častejšie využívanie polotovarov. To ohrozí kvalitu stravy a v konečnom dôsledku ju predraží. Šabatová, vedúca školskej jedálne ZŠ Kulíškova, sa obáva, že ak to pôjde takto ďalej, jedáleň sa dostane na úroveň fast foodov. Bude síce kvalitne vybavená, ale onedlho v nej nebude mať kto variť.

© Autorské práva vyhradené

166 debata chyba
Viac na túto tému: #mzdy #kuchárky #školské jedálne