Minister vnútra Robert Kaliňák si myslí, že jej cesta na Slovensko bola pravdepodobne veľmi komplikovaná a je predpoklad, že sa k nám dostala ešte za prvej Československej republiky. „Jej trhová hodnota sa dá ťažko odhadnúť, keďže som zbraň osobne nevidel. Závisí to od viacerých faktov, ako je napríklad výrobca zbrane. V tom čase ich bolo niekoľko. Tiež jej vzhľad, opotrebovanie a mnohé ďalšie skutočnosti. Ale môže to byť aj niekoľko tisíc až desiatok tisíc eur,“ odhadol odborník z jedného bratislavského starožitníctva.
Puška bude po legalizácii vrátená majiteľovi, ktorý o hodnotný kus prejavil záujem. Muž je z Trnavského kraja a v rámci zbraňovej amnestie odovzdal viacero zbraní. V prípade pušky Sharps ide o perkusnú zadovku s blokovým vertikálnym záverom ovládaným lúčikom, ktorá bola ako karabína vyrábaná v celkovom počte 115-tisíc kusov.
Počas americkej vojny únia zakúpila pre svoju armádu a námorníctvo 80 512 karabín a 9 141 pušiek. Uvádza to český Vojenský historický ústav. Raritnou zbraňou je aj upravená pištoľ značky Mauser pochádzajúca približne z obdobia prvej svetovej vojny. Okrem nej sa v amnestii objavila aj legendárna americká puška značky Winchester vyrábaná pre cárske Rusko.
„V tretej zbraňovej amnestii bolo celkom odovzdaných 3 035 zbraní. Tým sme za všetky tri zbraňové amnestie získali približne 11-tisíc zbraní,“ povedal Kaliňák. Minister pôvodne očakával, že od vlaňajšieho decembra do konca mája obyvatelia prihlásia úradom asi 2 000 zbraní.
Výraznú väčšinu až 40 percent tvorili lovecké zbrane, ďalších 40 percent boli revolvery a pištole, desatina pripadla na zakázané druhy, ako sú napríklad útočné pušky a samopaly. Najviac 453 zbraní odovzdali v Žilinskom kraji, najmenej 214 v Trenčianskom kraji. Okrem toho občania priniesli na úrady aj strelivo, celkom 36 326 kusov, najviac kusov 6 761 sa vyzbieralo v Bratislavskom kraji.
„V tejto chvíli sú všetky zbrane podrobne skúmané našimi balistickými expertmi z Kriminalisticko-expertízneho ústavu,“ pripomenul Kaliňák. Predpokladá, že testy budú hotové do konca roka 2016. „Budeme ešte musieť posilniť balistiku v rámci kriminalisticko-expertízneho ústavu, aby sme tú vlnu opätovne zvládli,“ podotkol.
Šéf rezortu vnútra pripisuje zbraňovým amnestiám veľké zásluhy za takmer 60-percentný pokles počtu trestných činov spáchaných so zbraňou. Podľa neho je Slovensko aj vďaka tomu jednou z najmenej militantných a zároveň najbezpečnejších krajín.
Na porovnanie uviedol, že v Českej republike majú na sto obyvateľov 16 zbraní, v Nórsku a vo Francúzsku je to až 31 zbraní, najviac ozbrojení v Európe sú Fíni a Švajčiari, tí vlastnia 45 zbraní.
Slováci majú oproti tomu len osem zbraní na sto obyvateľov, čo je podľa Kaliňáka výborný predpoklad na to, aby sme boli bezpečnou krajinou aj naďalej. Nevylúčil ani štvrtú zbraňovú amnestiu, tá však podľa jeho slov najbližší rok či dva vyhlásená nebude.
V dvoch amnestiách, ktoré sa spustili v rokoch 2005 a 2009, ľudia odovzdali 7 830 nelegálne držaných zbraní. Z nich 631 prepadlo nakoniec štátu. Časť z nich si ministerstvo vnútra nechalo pre služobné potreby polície, ďalšie boli zlikvidované alebo odpredané víťazovi elektronickej aukcie. Pričom 323 zbraní bolo zaradených do kategórie zakázaných zbraní, ako sú napríklad samočinné zbrane, vojenské zbrane či zbrane vybavené zakázanými doplnkami.
V rámci amnestie môžu ľudia beztrestne odovzdať nelegálne držanú zbraň. Ak balistika potvrdí, že ňou nebol spáchaný zločin, môžu si ju nechať zlegalizovať. Ak tak neurobia, zbraň sa stáva vlastníctvom štátu.
Článok z agentúry bol nahradený článkom z denníka Pravda