Namiesto toho, aby trávili voľný čas vonku či v telocvični, vysedávajú nám dnes deti pri počítačoch. Mnohí denne celé hodiny. Čo to hovorí o mladej generácii?
Tento jav je charakteristický pre modernú dobu, typický znak tejto etapy vývoja spoločnosti. Počítačová technika nezahltila iba mladú generáciu, to isté sledujeme naprieč všetkými vekovými skupinami. Nepovažujem tento trend za pozitívny, ale ani za negatívny. Nič sa však nesmie preháňať.
Možno vyčítať rodičom, že sú na deti príliš mäkkí? Že im nevedia stanoviť jasné pravidlá, ponúknuť alternatívu?
Priznajme si, ani nám starším rodičia zväčša dni nelinajkovali. Najmä tie bežné pracovné. Len hrešiť rodičov a moralizovať by bolo príliš ploché. Aj im dnešná doba priniesla ťažký pracovný a mimopracovný režim. Na druhej strane, kto sa by už mal viac snažiť vytrhnúť deti z virtuálneho sveta, ako práve oni? Mali by napríklad dohliadať, aby viac čítali, najmä knihy s istým výchovným efektom.
Len hrešiť rodičov a moralizovať by bolo príliš ploché. Aj im dnešná doba priniesla ťažký pracovný a mimopracovný režim.
Knihy sa však dajú čítať aj elektronicky. Takisto možno cez komp veľa hodnotného spoznať, naučiť sa.
Pravdaže, nielen dĺžka, ale aj štruktúra času stráveného pri počítači je dôležitá. Je rozdiel, či na ňom dieťa hrá nevhodné hry, chatuje so známymi aj neznámymi o hlúpostiach alebo si rozširuje vedomosti. Aj nás, starších, neraz nútili sedieť nad učebnicami. A dnešná éra prináša vo vzdelávaní možnosti, o ktorých sme nechyrovali. Rodičia by mali najmä sledovať, čo vlastne ich dieťa za počítačom robí.
A možno sa prípadne snažiť, aby to sedenie potomkovi neskôr kompenzovali pohybom. Výskum preukázal, že napríklad jedenásťroční školáci sa už dnes hýbu viac, ako pred niekoľkými rokmi.
Určite by mladá generácia potrebovala viac pohybu. Možno sa už aj tu začali pozitívne trendy, rodičia aj deti pochopili význam aktívneho trávenia času v prírode, na turistike, na športoviskách. Ak mladí začnú vo väčšej miere športovať, strhnú napokon aj tých, čo nemajú veľké pohybové danosti. Aj tu nová éra prináša množstvo zaujímavých príležitostí.
Alarmujúce sú však zistenia, čo naše deti jedia. Rodičia sú vraj k ich jedálničku benevolentní, neobmedzujú im konzumáciu sladkých energetických nápojov či skladkostí vôbec.
To je naozaj veľká chyba. Tu by mali byť rodičia omnoho dôslednejší, veď ide o zdravie a dlhodobý vývoj našich mladých. Mali by predovšetkým sami ísť deťom príkladom. Rozumne im vysvetľovať, aké má konzumácia týchto jedál a nápojov zdravotné dôsledky. Ak však dieťa vidí vzor, ak je rozumne poučené, šanca na pozitívny efekt je tu veľká, aj bez sústavného rodičovského dohľadu.
Mladí viac siahajú po liekoch, riešia nimi pomaly každý pociťovaný nekomfort.
Aj toto je veľmi zlý trend. V podstate už aj my dospelí lieky užívame ako cukríky, sústavne a na všetko. Značný vplyv na to majú reklamy, masmediálny tlak farmaceutického priemyslu. Ak sa v mladom človeku zafixuje, že bezhlavo sa kŕmiť liekmi je normálne a prirodzené, pre jeho budúcnosť to neveští nič dobré. Opäť by mali zasiahnuť rodičia, správnou osvetou, výchovou a vzorom.
Zhrňme to. Máme školákov, ktorí vysedávajú pri počítačoch, nešportujú, jedia sladkosti a lieky. Aká generácia nám vlastne rastie?
No ak to vykreslíte takýmto spôsobom len v negatívnej rovine, nemali by sme sa asi veľmi tešiť. Verím však, že skutočnosť nie je taká tragická. Nemôžeme mládež monolitne odsúdiť, naše deti sú stále múdrejšie a rozhľadenejšie. Aj oni si uvedomujú, že to chce zmenu.