Škola skutočne nemusí byť zdravá, najmä ak sú deti povinné sedieť v triedach aj počas prestávok. „Často sedia v triedach niekoľko hodín. V niektorých školách dokonca nemôžu ani vychádzať na chodbu, vyjsť môžu len vtedy, ak chcú ísť na toaletu. Ak sú však deti zavreté len v triede, tak to potom ovplyvňuje aj ich pozornosť na hodinách,“ upozorňuje Zuzana Nováková z Katedry pedagogiky Univerzity P. J. Šafárika v Košiciach, ktorá sa podieľala na štúdii Health Behaviour in School Aged Children.
V rámci štúdie sa výskumníci snažili zistiť aj to, ako sa na pohyb a fyzickú aktivitu školákov využívajú prestávky a voľné hodiny. Z prieskumu v 130 základných školách po celom Slovensku im vyšlo, že väčšina škôl cez prestávky sprístupňuje žiakom školský dvor a trávnaté plochy, no len 36 percent škôl má otvorené aj telocvične. Pätina zo škôl zaradených v prieskume dáva žiakom k dispozícii aj iné športoviská napríklad tenisové kurty či priestory na korčuľovanie. Ak ich, samozrejme, majú.
Mnohým školám však chýbajú práve telocvične. V základnej škole vo Svätom Jure majú telocvičňu z roku 1938. „Má rozmery 20×10 metrov a nespĺňa podmienky ani na volejbal. Je to katastrofa,“ hovorí riaditeľ školy Vladimír Vajcík.
Záujem detí o športovanie pritom podľa neho ovplyvňuje aj to, aké podmienky sú na tieto aktivity vytvorené. „Máme športový areál vonku, tartanovú atletickú dráhu a multifunkčné ihrisko, ktoré deti naozaj využívajú,“ hovorí Vajcík s tým, že večer si tam chodia zabehať aj dospelí. „Keď dáte ľuďom vyhovujúce podmienky a priestory, tak aj deti oveľa viac športujú. Nie je problém mať aj v piatok popoludní o tretej krúžok, deti prídu, ale musíte im ponúknuť niečo, čo ich baví,“ dodáva riaditeľ.
Kompletnú výbavu majú, naopak, v Základnej škole na Rázusovej ulici v Čadci. „Máme športový areál s futbalovým, basketbalovým, volejbalovým ihriskom, dve plážové ihriská, horolezeckú stenu, plaváreň,“ vymenúva možnosti tamojších detí pre šport riaditeľka školy Zdenka Maslíková. Ihriská sú podľa nej využité od rána do neskorého večera, po siedmej večer si ich prenajímajú športové kluby a svoje zápasy tam majú aj učitelia. V horúcich dňoch je veľký záujem o plaváreň, plážové ihriská budú k dispozícii aj cez prázdniny. Záujem o šport je u nich takmer vecou tradície. „Kedysi sme tu mali športovú prípravu stolných tenistov,“ pripomenula riaditeľka školy.
V škole podľa nej už aj uvažovali o tom, že by zvýšili počet hodín telesnej výchovy. Podľa nového štátneho vzdelávacieho programu, ktorý sa zavádza od septembra, sa však počet hodín telesnej zvyšovať nebude – žiaci majú mať dve týždenne. „Nový program má málo voliteľných hodín a keďže sme zameraní na angličtinu, tak ich využijeme na cudzí jazyk od prvého ročníka,“ vraví Maslíková. Väčšieho počtu hodín telesnej sa však nevzdávajú. Keďže po novom druhý cudzí jazyk nebude povinný, žiakom na druhom stupni, ktorí si ho nevyberú, chcú ponúknuť ako alternatívu práve telesnú.
Riaditelia si nevedia predstaviť využívanie telocviční cez prestávky
Oslovení riaditelia škôl si však nateraz nevedia predstaviť, že by telocvičňa mohla byť využívaná na šport aj počas prestávok v škole. „Ak máte veľký areál, veľkú školu s viacerými budovami, nie je jednoduché všade zabezpečiť pedagogický dozor,“ poukázala Maslíková, ktorá vedie jednu z najväčších škôl v Čadci. Už len presun z budovy do telocvične hoci aj počas veľkej prestávky by znamenal, že v tej telocvični by napokon strávili možno päť minút. Ich žiaci chodia cez veľké prestávky na školský dvor.
Podobne to vidí aj riaditeľ školy vo Svätom Jure. „U nás máme cez prestávky voľný režim. Dieťa môže ísť na chodbu, toaletu, môže sedieť v triede, ale neviem si technicky predstaviť presun do telocvične. Prestávka na takéto aktivity je veľmi krátka, má 10 alebo 15 minút. Za ten čas sa stihnú presunúť z jednej odbornej učebne do druhej, zjesť desiatu a pripraviť si veci na druhú hodinu,“ vysvetľuje Vajcík. Aj on pripomína, že škola je zodpovedná za bezpečnosť detí. „Ak by sme chceli niečo také urobiť, pustiť ich do telocvične, tak by sme museli zabezpečiť pedagogický dozor. A neviem, koľko detí by tam šlo,“ podotkol Vajcík.
Fyzický pohyb počas prestávky v škole však nemusí byť na škodu. „Vo Fínsku majú deti po každej hodine 15 minút prestávku, ktorú strávia na školskom dvore, čo je veľmi dôležité aj pre psychohygienu. Takto majú možnosť vybiť si energiu a potom sú aj na vyučovaní pokojné,“ povedala Zuzana Nováková z Univerzity P. J. Šafárika. Jasné odporúčanie školám, či majú cez prestávku otvoriť aj telocvične, však zatiaľ nedáva. Odborníci si tento systém chcú najskôr otestovať. „V rámci jednej štúdie chceme zistiť, či v prípade, ak by škola takýto priestor vytvorila, sa aj zvýši fyzická aktivita detí. Ak sa to potvrdí, potom môžeme dať informáciu, že sa oplatí do toho personálne aj finančne investovať,“ vysvetlila Nováková.
V každom prípade školské dvory nemusia ani počas prázdnin zívať prázdnotou. V Trnave bývajú otvorené už niekoľko rokov. „So základnými školami momentálne dolaďujeme posledné detaily,“ povedal hovorca radnice Pavol Tomašovič. Štyri z deviatich školských areálov majú multifunkčné ihrisko a radnica chce podľa Tomašoviča docieliť, aby v každej mestskej časti bola škola s takýmto ihriskom. „Je to výhodné aj preto, že športové plochy na sídliskách najmä starší obyvatelia pre ich ruch vnímajú negatívne,“ vysvetľuje Tomašovič. Školské dvory sú izolovanejšie a môžu z nich vzniknúť prirodzené centrá trávenia voľného času. Radnica uvažuje, že v rámci rozpočtu vyčlení peniaze na správcov, ktorí by areály otvárali a zatvárili. Vykonávali by najmä technický dozor, aby sa ihriská neničili.