„Myslím si, že v Európe z toho nebudú nejaké poznateľné kyslé dažde, ktoré by sa dali odlíšiť od iných zdrojov. Kyslé dažde totiž na Slovensku do určitej miery sú, pretože tiež máme zdroje síranov a dusičnanov, ktoré ich spôsobujú. Rozhodne by som to nebrala katastroficky,“ uviedla Jana Krajčovičová, odborníčka na kvalitu ovzdušia Slovenského hydrometeorologického ústavu (SHMÚ).
Vzdialenosť a hasenie požiaru podľa odborníčky hrajú v tomto prípade v náš prospech. Aktuálne informácie totiž hovoria, že hasiči už majú požiar v meste Vasylkivo, kde sa nešťastie stalo, pod kontrolou. „Pri takýchto vzdialenostiach sa to dosť rýchlo rozptyľuje. Keď ide o požiar alebo o výbuch, ktoré majú obmedzené trvanie, škodliviny sa pomerne rýchlo rozptýlia, keď zdroj netrvá dlho,“ dodala Krajčovičová. Podľa nej sa mohutný mrak spôsobený požiarom rozptyľuje priamo nad Kyjevom a jeho prúdenie nie je natoľko silné, aby prišiel nad Európu.
Horiace zásobníky ropy tak predovšetkým ohrozujú ľudí žijúcich v blízkosti rafinérie. O výstrahe, ktorá by mohla zasiahnuť aj Slovensko, zatiaľ nevie ani rezort životného prostredia. Podľa Juraja Rybanského z komunikačného odboru ministerstva je kontrolným a monitorujúcim úradom v takýchto prípadoch SHMÚ. Ten zaznamenáva a vyhodnocuje možné výstrahy, ktoré by sa mohli dotknúť aj nášho územia.
Experti tesne po nešťastí varovali pred rozšírením škodlivých látok do vzdušia a následnými kyslými dažďami v Európe. „Zaplatíme tak našim susedom, ktorí nás podporujú morálne, finančne i politicky,“ povedal šéf kyjevského ekologického strediska Volodymyra Borejka. Podľa agentúry Unian sa kyslé dažde spôsobené požiarom môžu po mesiaci dostať až do Berlína. „Požiar rafinérie je mix chemických látok, ktoré sa dostávajú do ovzdušia. Niektoré sú nebezpečné, ale to len pri dlhodobom pôsobení alebo pri veľmi vysokých dávkach,“ vysvetlila Krajčovičová.
Od množstva škodlivých látok podľa všeobecného lekára Juraja Mistríka závisia aj možné zdravotné riziká. Ohrození by mohli byť predovšetkým ľudia s chronickými dýchacími problémami. „Toto je dosť ďaleko, to sa zrejme rozptýli. Výrazné ohrozenie by vzniknúť nemalo. Ak by to malo dopad, tak skôr na ľudí, ktorí majú dýchacie problémy chronického charakteru. Ale môže viesť aj k zníženej imunite, napríklad u detí z hľadiska ekzémov. Tým by to mohlo uškodiť,“ vysvetlil Mistrík. Na iné závažnejšie zdravotné problémy by musela byť intenzita látok podľa neho väčšia. „Ide v podstate o jednorazovú záležitosť, ktorá čím je ďalej od centra, tým viac stráca na intenzite,“ uzavrel.
Čo by sa stalo, ak by sa kyslý dážď na Slovensko predsa len dostal? Podľa odborníkov by spôsobil značné škody najmä na životnom prostredí. Jeho pôsobenie môže na dlhý čas narušiť všetky časti prírodného systému. Podľa Miroslavy Ábelovej z Greenpeace Slovensko predstavujú kyslé dažde pre prírodu veľký problém. „Poškodzujú pôdu, z ktorej vyplavujú potrebné živiny, zhoršujú jej kvalitu, znečisťujú vodu, zabíjajú ryby, doslova rozožierajú stromy a ničia lesy,“ uviedla Ábelová.
Kyslé zrážky Slovensko už v minulosti zažilo, vyvolali ich vysoké emisie z dopravy. „Napríklad v 80. rokoch mali problémy vo Vysokých Tatrách, ktoré boli pre znečistené ovzdušie a následné kyslé dažde vtedy považované za jedno z najznečistenejších miest v Európe. Situácia sa neskôr výrazne zlepšila, dodnes tam však sírany a protóny vodíka z kyslých dažďov ovplyvňujú kvalitu lesov,“ spomenula Ábelová.
Kyslý dážď vzniká najmä zo síranov a dusičnanov, ktoré sa uvoľňujú pri spaľovaní a v reakcii s vodou priamo v ovzduší vzniká zriedená kyselina dusičná a sírová. Tie sú škodlivé predovšetkým vo vzťahu k životnému prostrediu, ale aj k ľudskému zdraviu. Podľa Pavla Pavlendu z Národného lesníckeho centra sú kyslé dažde výsledkom dlhodobého procesu. „Nejde o jednorazový problém, akým je napríklad tento požiar,“ dodal. Podľa neho problémom nie sú samotné kyslé zrážky, ale ich reakcie s rôznymi prvkami, ktoré pôda obsahuje. V spojení s nimi sa stávajú toxickými.