Agresívni vodiči za trest ulice zametať nebudú

Dokonca ani opilcom za volantom štát auto nezhabe. Odborníci pritom upozorňujú, že alternatívne tresty majú na ľudí výraznejší morálny dosah a s postupom rezortu nesúhlasia.

Na Slovensku už štyri roky platí, že pokutu si môže previnilec odrobiť v prospech mesta či obce. Zákon o priestupkoch to umožňuje v tom prípade, ak pokuta prevyšuje 60 eur a páchateľ o to požiada. Za hodinu práce splatí tri eurá. Na to, aby mohli priamo policajti zobrať auto či nedisciplinovaných vodičov posielať na verejnoprospešné práce, malo ministerstvo vnútra pripraviť osobitný predpis. Doteraz to však neurobilo a vyzerá to tak, že ani neurobí. Práve naopak, v pripravovanej novele zákona o cestnej premávke s takýmito trestami ani nepočíta. Dôvod? Prax podľa rezortu ukázala, že vodiči radšej za priestupok zaplatia, ako by si ho mali odpracovať. „Väčšinu pokút vodiči zaplatia buď priamo na mieste, alebo do 15 dní,“ povedala hovorkyňa rezortu Andrea Dobiašová.

Policajti tak majú pri udeľovaní alternatívnych trestov pri priestupkoch podľa policajného viceprezidenta Ľubomíra Ábela zviazané ruky. „O tom môže rozhodnúť iba súd,“ upozornil Ábel. Aj on potvrdil, že mnoho vodičov, ak uzná, že porušili dopravné predpisy, je ochotných hneď za priestupok zaplatiť pokutu. Viceprezident pripúšťa, že vyššie pokuty by si určite ľudia s nižšími príjmami radšej odrobili, ale naráža to na problém, že dopravný inšpektorát nemá kompetencie im takúto alternatívu ponúknuť. A to kvôli chýbajúcim realizačným pravidlám, ako a kde sa tieto práce môžu vykonávať a kto ich bude kontrolovať.

Dopravná psychologička Miroslava Muráriková upozorňuje, že alternatívne tresty za priestupky by mali výraznejší morálny dosah na ich páchateľov. „Verejnoprospešné práce sú vždy užitočným, poctivým a zahanbujúcim trestom, či pre neposlušného ôsmaka, nespratného chuligána, ale aj pre nepoučiteľného občana, tak prečo nie aj pre vodiča. Pokuty majú zmysel, pokiaľ nie sú vyberané paušálne,“ upozorňuje Muráriková.

Podľa nej je možné postihy aj skombinovať. Čiže finančný spojiť s trestom, ktorý vodiča obmedzí aj časovo a núti ho absolvovať práce, preskúšania v autoškole, psychotesty či psychologické poradenstvo. Takto je možné trestať a zároveň vychovávať v zmysle: „Keď ohrozuješ a si bezohľadný, tak ťa zákon donúti byť chvíľu užitočný.“ Je to niečo ako platba spoločnosti za nerozvážnosť. Na to však treba celkovo vyššiu morálku a sociálnu inteligenciu celej našej spoločnosti, hovorí psychologička.

S vynechaním alternatívnych trestov nesúhlasí ani dopravný konzultant Maroš Palesch. „Je to škoda, hriešnici by si porušenie predpisov možno aj viac uvedomili,“ myslí si. Podľa neho by to pomohlo najmä vodičom, ktorí majú hlboko do vrecka. Chudobnejší by si to podľa neho mohli odrobiť a nemuseli by sa obávať zásahu exekútora.

Takéto riešenie by privítali aj bežní ľudia. Bratislavčanka Alexandra hovorí, že jej manžel jazdí často veľmi rýchlo. „To by mohli dať môjmu mužovi. Od hanby by sa prepadol, keby musel ulicu zametať,“ hovorí.

Pred štyrmi rokmi sa plánovalo, že vodič by napríklad pri prekročení rýchlosti o 30 ki­lometrov za hodinu namiesto pokuty 120 eur dostal trest 40-hodín verejnoprospešných prác. Odpracoval by si ich vo svojom voľnom čase. Ak by prácu nedokončil v stanovenej lehote, polícia by mu zadržala vodičský preukaz. Zámer odpracovať si pokutu predstavil ešte v roku 2009 bývalý policajný prezident Ján Packa. Polícii mal pomáhať aj proti špekulantom. „Máme takých, ktorí prídu s hrubou zlatou reťazou na Mercedese a povedia, že nemajú peniaze. Tak ten pôjde zametať policajnú stanicu. To vám garantujem, ako rýchlo tú pokutu zaplatí,“ tvrdil vtedy Packa. K takejto forme trestu sa prikláňal vtedy aj minister vnútra Robert Kaliňák. Tvrdil, že v obciach a mestách je dosť práce na udržiavaní ich čistoty a kultúrnosti. Teraz od toho upustil.

Slovenské súdy však trest verejnoprospešnej práce udeľujú. Od roku 2007 ich dostávajú páchatelia menej závažných trestných činov. Štát tak ušetrí, keďže náklady na jedného väzňa sú denne okolo 39 eur. Za osem rokov odsúdili za prečiny na trest povinnej práce 15 429 páchateľov. Najviac ich bolo v roku 2013, vyše 3 580, najmenej v roku 2007, keď sa s týmito alternatívnymi trestami za menej závažné trestné činy začalo. Vtedy ich súdy udelili 358. Trest verejnoprospešných prác bohato využíva justícia po celom svete. Známy je odpracovaním si trestu za daňové úniky bývalý taliansky premiér Silvio Berlusconi. Ten musel rok pomáhať pacientom trpiacim demenciou a Alzheimerovou chorobou v opatrovateľskom domove seniorov pri Miláne.