Rekordné teploty vyplývajú z vývoja počasia v predchádzajúcich dvoch týždňov. Dlhotrvajúce výkyvy sa na začiatku júna skončili a odvtedy je nadnormálne teplo. Zemský povrch sa stále viac a viac ohrieva, a to spôsobuje, že s pribúdajúcim časom stúpa aj teplota vzduchu. Ďalším nezanedbateľným problémom je sucho. Na niektorých miestach v máji pršalo, ale zrážky boli pri búrkach a len lokálne. Tvorí sa málo oblačnosti, a tak nič nebráni slnečnému svitu. A slnko teraz svieti veľmi dlho, pretože sme len týždeň pred letným slnovratom (21. júna).
„Dĺžka trvania slnečného svitu, sucho, dlhotrvajúce nadnormálne teploty, to všetko spolu spôsobuje, že teplota vzduchu sa dostáva na rekordnú úroveň. Počas víkendu môžu najvyššie denné teploty dosiahnuť takú hodnotu, ktorá by bola pre tento konkrétny deň najvyššia minimálne od polovice 20. storočia,“ upozorňuje Pavol Faško, klimatológ Slovenského hydrometeorologického ústavu.
Podľa klimatológa bývali aj v minulosti na začiatku júna vysoké teploty, ale tie trvali zvyčajne len krátko, pár dní. Teraz je väčšina z posledných dvanástich dní poznačená vysokou teplotou vzduchu. Takéto horúčavy bývajú skôr v polovici letných prázdnin, a nie pred koncom školského roka. Preto u nás existuje systém, ktorý hlavné prázdniny stanovil na obdobie júl – august, vtedy bývalo pravidelne najteplejšie. Tento termín bol teda celkom logický, pretože v školách sa žiaci nedokážu dobre sústrediť na vyučovanie. Teraz sme svedkami takýchto horúčav na začiatku júna a ak sa deti sťažujú, tak majú pravdu. Toto akceptovali štáty juhovýchodnej Európy, kde sa letné prázdniny začínajú skôr ako u nás. V Grécku a Španielsku sa začínajú 22. júna, v Chorvátsku a Maďarsku už 16. júna a vo všetkých týchto štátoch trvajú dlhšie ako na Slovensku alebo v Česku.
Počas víkendu by teploty vzduchu mali dosahovať až 34 stupňov. Ak porovnáme aktuálne teploty v známych letoviskách, tak sú to teploty porovnateľné s egyptskou Hurghadou alebo Kapverdskými ostrovmi a vyššie ako napríklad na Kube alebo Malorke. Dokedy ešte potrvajú takéto extrémne horúčavy?
„Podľa prognóznych modelov by sa mali skončiť v pondelok, kedy by sa mali tvoriť búrky. A v nasledujúcich dňoch by sem mal preniknúť chladnejší vzduch od západu až severozápadu. Záleží na tom, aká bude oblačnosť, a najmä, koľko bude pršať. Zatiaľ to však vyzerá tak, že oblačnosti nebude veľmi veľa,“ predpokladá Pavol Faško.
Výdatný dážď by bol zárukou, že studený vzduch, ktorý k nám prenikne, sa veľmi rýchlo neohreje. V tomto čase by malo byť takzvané medardovské počasie, a to by malo byť ,ak už nie upršané, tak určite viac oblačné, s pravidelne sa vyskytujúcim dažďom. A toto sa asi budúci týždeň nestane. Ak teda pršať nebude a oblačnosť sa rozplynie, vzduch sa opäť začne zohrievať. Podľa klimatológa je to sprievodný jav globálneho otepľovania.
„Terajšie horúčavy nie sú len nejakou epizodickou záležitosťou. Vyskytujú sa už vlastne každý rok, veľa začiatkov leta aj májov na konci 20. a začiatkom 21. storočia malo už takéto počasie. Novou skúsenosťou je, že to nie je niečo, čo sa náhodou podarí, ale stáva sa to systémovou záležitosťou. Je aj sucho v čase, keď by sucho nemalo byť, a je aj nadnormálne horúco,“ dodal Pavol Faško.