O pár rokov sa tak nikto nebude môcť sťažovať, že pre vstup do druhého piliera poberá nižší dôchodok, ako ľudia spoliehajúci sa v starobe len na štát. Na systéme súkromných dôchodkov majú totiž šancu zarobiť len mladí ľudia a zamestnanci s nadpriemernými príjmami.
V druhom pilieri má približne 1,5 milióna Slovákov uložených 6,42 miliardy eur. Minister práce Ján Richter zo Smeru včera v diskusnej relácii TA3 povedal, že z druhého piliera vystúpilo viac ako 100-tisíc ľudí a vstúpilo doň viac ako 13-tisíc. Či odišli skôr rizikoví sporitelia, minister nevedel povedať. Definitívne čísla, koľko ľudí napokon systém súkromných dôchodkov opustilo, by mali byť známe koncom týždňa.
Pre nízke súkromné dôchodky urobia ľudia odchádzajúci v najbližších rokoch do penzie lepšie, ak prevedú všetky peniaze na štát a začnú poberať čisto štátne penzie. Napríklad relatívne bohatý človek zarábajúci posledných desať rokov trojnásobok priemernej mzdy prerobí na kúpe súkromného dôchodku. V roku 2014 bol mesačný príjem zamestnanca s platom na úrovni trojnásobku priemernej mzdy 2 574 eur v hrubom. Takto nadpriemerne zarábajúci ľudia majú v druhom pilieri uložených 22 080 eur. Za túto sumu si môžu od súkromnej poisťovne kúpiť doživotný dôchodok vo výške 64 eur za mesiac. Zároveň budú aj naďalej poberať z prvého piliera štátnu penziu 944 eur. Kombinovaný dôchodok z prvého a druhého piliera dosiahne sumu 1 008 eur. Lenže ak by sa rovnako zarábajúci ľudia rozhodli pred desiatimi rokmi spoliehať len na štát, dostanú mesačnú penziu 1 057 eur. Na vstupe do druhého piliera tak prerobia 49 eur za mesiac. V takomto prípade je ročná strata druhopilierových dôchodcov až 588 eur.
V druhom pilieri by jednoznačne mali zostať hlavne mladí ľudia a nadpriemerne zarábajúci občania. „Správcovia stále zdôrazňujú dva kľúčové fakty – úspory v druhom pilieri sú majetkom sporiteľa a sú predmetom dedičstva. Sporitelia by si však mali uvedomiť, že odchodom prichádzajú o ich vlastné nasporené peniaze,“ povedal Stanislav Žofčák, predseda predstavenstva Dôchodkovej správcovskej spoločnosti Poštovej banky. Lenže stopercentné dedenie peňazí v druhom pilieri platí len počas pracovnej kariéry ľudí. Po odchode do penzie sa totiž kúpou súkromného dôchodku výrazne mení systém dedenia.
Súkromný dôchodok kúpený od poisťovne zaručuje dedenie len počas prvých siedmich rokov poberania penzie. Systém funguje tak, že ak dôchodca zomrie napríklad dva roky po nástupe do penzie, dediči dostanú vyplatené všetky penzie za zvyšných päť rokov. V prípade dôchodku vo výške 21 eur za mesiac by dediči od poisťovne jednorazovo dostali 1 260 eur. Po započítaní za dva roky vyplatených dôchodkov by tak od poisťovne dostali 1 764 eur. Na porovnanie, človek za takto vysoký dôchodok poisťovní zaplatil 7 360 eur. Z pohľadu pozostalých tak strata zo zakúpenia súkromného dôchodku bude predstavovať 5 596 eur.
V tomto roku môže prvých 3-tisíc ľudí začať poberať prvé súkromné dôchodky. Záujem o realizáciu vyplácania dôchodkov z druhého piliera prejavili tri súkromné poisťovne. Lenže do 4. júna 2015 zmluvu o poberaní súkromných dôchodkov podpísalo len prvých 187 dôchodcov. Pre nízke súkromné dôchodky totiž tohtoroční dôchodcovia urobia lepšie, ak prevedú všetky peniaze na štát a začnú poberať čisto štátne penzie.
V časoch nízkych úrokov aj niektoré dôchodkové správcovské spoločnosti radia ľuďom počkať s kúpou súkromného dôchodku. „Keďže príjem z druhého piliera v súčasnosti predstavuje len asi 10 percent z celkového príjmu na dôchodok, je aj vzhľadom na historicky najnižšie úrokové sadzby na trhu pre väčšinu sporiteľov výhodnejšie oddialiť uzavretie takejto zmluvy,“ odporučil Jozef Paška, predseda predstavenstva Allianz – Slovenskej dôchodkovej správcovskej spoločnosti. V časoch vyšších úrokov budú totiž aj súkromné poisťovne ponúkať ľuďom vyššie súkromné penzie. No či budú vyššie ako dôchodky vyplácané štátom, ukáže až čas.
„Nie je dobré, aby boli budúci dôchodcovia závislí len od príjmu z prvého piliera, ktorého udržateľnosť je vážne ohrozená v dôsledku demografického vývoja,“ pokračoval Paška. Kým dnes na jedného dôchodcu platí odvody 1,6 zamestnanca, už v roku 2030 sa pomer vyrovná na jedna k jednej a v kritickom roku 2060 bude len 0,74 zamestnanca platiť odvody na jedného dôchodcu.