Juhokórejčana (39), u ktorého sa prejavili príznaky tejto nebezpečnej infekcie, ešte v sobotu previezli do Univerzitnej nemocnice v Bratislave. Umiestnili ho do špecializovanej podtlakovej jednotky. Hotel, v ktorom býval, uzavreli. V izolácii zostali aj všetci ubytovaní spoločne s personálom. Kórejčanovi odobrali krv, zo štyroch vzoriek tkanív boli tri negatívne, jedna mala hraničné hodnoty. Z toho dôvodu sa v pondelok testy museli zopakovať.
Koľko vzoriek a aký biologický materiál sa odoberie na laboratórne vyšetrenie, závisí podľa hovorkyne Úradu verejného zdravotníctva Lenky Skalickej od rozhodnutia lekára na základe klinických príznakov chorej osoby a po konzultácii s laboratórnymi pracovníkmi. „Čím viac vzoriek je vyšetrených, tým je vyššia pravdepodobnosť správnosti laboratórneho výsledku,“ povedala Skalická. Ochorenie MERS postihuje dýchacie cesty, preto je podľa nej vhodné odobrať vzorky biologického materiálu z horných dýchacích ciest, dolných dýchacích ciest, z nosa a hrdla. Diagnóza sa dá stanoviť aj z krvi. „Hraničná hodnota znamená nejasný výsledok laboratórneho vyšetrenia, po ktorom je potrebné odobrať ďalší biologický materiál,“ dodala Skalická.
Definitívnym vylúčením ochorenia pominuli podľa hovorkyne Univerzitnej nemocnice Petry Stano Maťašovskej aj dôvody na izoláciu v podtlakovej jednotke a pacienta presunú na infektologické oddelenie v rámci kliniky. „Jeho stav sa zlepšuje, podľa doterajších výsledkov má bakteriálnu infekciu dýchacích ciest, hospitalizujeme ho v samostatnej izbe a budeme pokračovať v liečbe,“ doplnila Maťašovská.
V karanténe sa ešte v pondelok do podvečera nachádzalo vyše 50 osôb. Uzavreli ich v žilinskom hoteli, v ktorom bol ubytovaný aj Kórejčan s podozrením na MERS. Izolácia bola súčasťou protiepidemických opatrení. Čakalo sa na výsledok testov. V prípade pozitívneho testu, čo sa však nestalo, by tieto osoby mohli byť nositeľom vírusu a šírili by ho ďalej.
Slovensko má špecializované zariadenia určené pre pacientov s najrizikovejšími infekčnými ochoreniami ako SARS, MERS či ebola. Ide o takzvanú podtlakovú jednotku, ktorá sa nachádza v Bratislave. Disponuje ňou len Nemecko a Česko. Maťašovská uviedla, že ide o miestnosť s najvyšším, piatym, stupňom bezpečnostného štandardu.
Okrem bratislavskej sú podľa hovorcu ministerstva zdravotníctva Petra Bublu na Slovensku ešte ďalšie podobné mobilné jednotky, a to v Banskej Bystrici a v Košiciach. „Ide o špeciálne vybavené miestnosti vybudované na oddeleniach nemocníc,“ povedal Bubla. Okrem toho funguje ešte osem sanitiek vybavených špeciálnymi protiepidemickými vakmi a odevmi.
Košická špecializovaná miestnosť sa nachádza na Klinike infektológie a cestovnej medicíny v samostatnom krídle kliniky, aby nedošlo k ohrozeniu zdravia ostatných pacientov. „V priestoroch našej kliniky sú umiestnené dva bioboxy. Ide o fixne zabudované izolačné jednotky,“ uviedla hovorkyňa Ladislava Šustová. Je určená pre dvoch pacientov. Fakultná nemocnica s poliklinikou v Banskej Bystrici má špeciálnu miestnosť pre jednu osobu.
Celkovo by sa mohlo v takýchto špeciálnych zariadeniach liečiť sedem pacientov. Čo však, ak by sa nákaza potvrdila a rozšírila ďalej? Úrad verejného zdravotníctva v prvom rade musí informovať ministerstvo zdravotníctva. „V prípade väčšej epidémie závažného alebo neznámeho infekčného ochorenia by pri preventívnych opatreniach spolupracovali všetky sektory,“ povedala Skalická. Išlo by o krízový štáb zriadený vládou a tvoria ho zástupcovia jednotlivých ministerstiev. Slovensko má tiež vypracovaný protiepidemický plán, ako postupovať v prípade vysokovirulentných nákaz.
Epidemiologička Zuzana Krištúfková považuje postup úradu hlavného hygienika za správny, ak ľudí v žilinskom hoteli izoloval. Ako ďalej povedala, keby sa ochorenie u nich prejavilo, previezli by ich do nemocnice, kde by sa pre nich vyhradili priestory. „Určite by sa rýchlo vytvorili miesta, kam by sa umiestnili, aby nedošlo k šíreniu nákazy ďalej,“ povedala Krištúfková. Podľa nej je personál na Slovensku dostatočne trénovaný, ako postupovať v prípade vysokoinfekčných ochorení.
Opatrenia v automobilke sú už dlhšie
Muž, u ktorého sa vyskytli zdravotné problémy podobné niektorým príznakom ochorenia MERS, nie je zamestnancom automobilky Kia. Kórejčan pracuje ako subdodávateľ pre spoločnosť Dymos, ktorá je dodávateľom juhokórejskej automobilky.
V Kii už dávnejšie zaviedli preventívne opatrenia pre nebezpečnú nákazu, ešte oveľa skôr ako vzniklo podozrenie na možný výskyt ochorenia v Žiline. Spoločnosť napríklad zredukovala počet zahraničných služobných ciest do Juhokórejskej republiky. „U dodávateľov, ktorí prichádzajú do závodu a pochádzajú z krajín, ktoré môžeme označiť ako rizikové, vykonávame kontrolu teploty. A takisto sme sa rozhodli, že niektoré opatrenia ešte sprísnime, v súvislosti s tým, čo sa stalo,“ povedal riaditeľ PR oddelenia Kia Motors Slovakia Miloš Ondruš. Podľa neho chcú zriadiť izolačný kontajner, v ktorom by prebiehala kontrola. Plánujú tiež viac komunikovať s miestnymi orgánmi a v prípade podozrenia na vírusové ochorenie MERS čo najskôr človeka izolovať. (jal)