Virológ: Vírusy sa nevzdajú tak ľahko ako v americkom filme

Odborníkov vôbec neprekvapuje, že v posledných rokoch sa svetom šíria stále nové a nové vírusové choroby, ktorých pôvodcom sú najmä zvieratá. Globalizácia, klimatické zmeny, ale aj rozvoj diagnostických metód sú príčinou toho, že ich časom pribudne ešte viac. V rozhovore pre Pravdu to tvrdí Boris Klempa (38), pracovník Virologického ústavu SAV.

16.06.2015 12:00
MERS, vírus, nákaza, Južná Kórea Foto:
Zdravotník kontroluje telesnú teplotu detí v maskách. Je to jedno z preventívnych opatrení v boji proti šíreniu MERS-u v Južnej Kórei.
debata (1)

Ľudstvo odnepamäti straší bežná chrípka, takisto vírusové ochorenie, na ktoré aj dnes zomierajú státisíce ľudí ročne. Aký je rozdiel medzi touto chorobou a novodobými vírusovými strašiakmi, ako sú vtáčia či prasacia chrípka, ebola, SARS či najnovšie MERS?
Klasickú chrípku poznáme a skúmame dlho, medzi ľuďmi sa šíri oveľa účinnejšie ako nové nemoci, no už o nej aj veľa vieme a dokážeme sa brániť. Pre ďalšie vymenované choroby je typické, že ich spôsobujú zoonotické vírusy, čiže človek sa primárne nakazí od zvieraťa, najčastejšie divého. Pre MERS sú napríklad hlavným zdrojom nákazy jednohrbé ťavy, takzvané dromedáre. Našťastie, prenos z človeka na človeka zase pri nich nie je taký jednoduchý.

Boris Klempa
Boris Klempa Boris Klempa

Prečo nás práve v posledných rokoch trápia epidémie týchto vzácnych chorôb? Kde sa vzali?
Predovšetkým, odbornú verejnosť tento fakt vôbec neprekvapuje. Vieme, že až 60 percent nových ochorení má pôvod v živočíšnej ríši. Tie vírusy sú tu odnepamäti, boli však prítomné v ťažko dostupných oblastiach. V poslednom období tu však máme veľké globálne zmeny, výrazné zásahy do divej prírody, do tropických pralesov. Mení sa klíma, čo má vplyv na rozšírenie niektorých prenášačov. Nastal obrovský rozmach leteckej dopravy, ktorý prispieva k vysokej migrácii ľudí a tovaru po celom svete. K tomu sa pridáva boom diagnostických možností, veď mnohé vírusy tu dávno boli, len sme ich nevedeli rozlíšiť. Nesmierne sa zrýchlili informačné toky. Keď pred 30–40 rokmi v africkej dedinke vypukla epidémia eboly, nik sa o tom nedozvedel. Dnes o tom do niekoľkých hodín vedia všetci.

Mohli by ste stručne porovnať, ktoré zo zmienených novodobých vírusových chorôb sú najnebezpečnejšie, čo sa týka rýchlosti a dôsledkov šírenia?
Ťažko je tu robiť nejaký rebríček nebezpečnosti. Tieto nemoci vyvolávajú obavy preto, že sú pri nich infikované dýchacie cesty a riziko ich šírenia v ľudskej komunite vzdušnou cestou je vysoké. Zároveň sú to smrteľné ochorenia. Z tohto pohľadu sa napríklad zdá SARS nebezpečnejší ako MERS, pretože sa šíri rýchlejšie. Šírenie MERS je zatiaľ obmedzené len na nemocničné zariadenia, no z hľadiska priebehu a prognózy je to zase omnoho závažnejšie ochorenie. O vtáčej chrípke vieme, že má veľký potenciál a dokáže byť mimoriadne nebezpečná. Z hľadiska schopnosti šíriť sa medzi ľuďmi sa však zatiaľ obavy z nej nepotvrdili. Naopak, prasacia chrípka sa veľmi rýchlo rozšírila do celého sveta, stala sa z nej prakticky bežná chrípka, no príliš vysoké počty úmrtí nespôsobila.

Tieto nemoci vyvolávajú obavy preto, že sú pri nich infikované dýchacie cesty a riziko ich šírenia v ľudskej komunite vzdušnou cestou je vysoké. Zároveň sú to smrteľné ochorenia. Z tohto pohľadu sa napríklad zdá SARS nebezpečnejší ako MERS, pretože sa šíri rýchlejšie.

Informácie o tom, ako sa šíri MERS, sú zatiaľ dosť nejednoznačné. Niektorí odborníci tvrdia, že dotykom. Väčšina sa síce prikláňa k vzdušnej ceste, ale, čo sa týka potrebnej blízkosti s nakazeným či dĺžky kontaktu, aj tu sa pohľady opäť rôznia.
Mnohé fakty okolo prenosu MERS ešte neboli jednoznačne potvrdené. Skôr sa len predpokladá, podľa doterajších epidemiologických údajov, že k prenosu prichádza vzdušnou cestou. Nie je to však klasické šírenie kvapôčkovej infekcie ako pri chrípke. Musí prísť k pomerne blízkemu kontaktu s nakazeným, pri bezprostrednom kýchaní či kašľaní. Vírus sa teda šíri väčšími kvapôčkami, nie takými, čo sa len vznášajú v miestnosti. Časový aspekt tiež nie je ľahké odhadnúť, či päť minút, či hodina, dôležité je, či a kedy sa vyskytnú podmienky na prenos.

Aké sú možnosti liečby týchto chorôb? Vieme, že na vírusové infekcie antibiotiká nezaberajú. Vyrábajú sa proti nim nejaké antivirotické vakcíny, napríklad podľa vzoru niektorých amerických filmov o katastrofických pandémiách?
Liečba je väčšinou len symptomatická, teda potláčajú sa príznaky ako vysoká horúčka, dýchavičnosť a ďalšie. Pri respiračných ochoreniach v poslednom štádiu pomáha pacientovi už len umelá pľúcna ventilácia. Výroba liečiv, ako sme to nedávno videli aj pri experimentálnych liekoch na ebolu, trvá oveľa, oveľa pomalšie, než ako sa to „zázračne“ darí vo filmoch. V reálnom živote treba desiatky rokov, kým sa nejaká vakcína dostane na trh. Vyvíjajú sa nejaké antivirotiká, ktoré napadajú istú zložku vírusov a mohli by teda byť účinné aj v širšom spektre, pri ich rôznych druhoch. Aj pri ebole sa testovali lieky vyvinuté proti inému typu vírusov. Vo všeobecnosti však nijaké špecifické lieky ani vakcíny na tieto ochorenia nejestvujú.

Ako je to s mutovaním vírusov? Vieme, že niektoré sa najprv šíria len medzi zvieratami, potom napadnú človeka, neskôr sa už prenášajú z človeka na človeka.
Vírusy mutujú, to je jednoducho fakt. Mutujú stále, vyplýva to z podstaty ich genómu. Pravdaže, niektoré mutácie spôsobujú, že vírus nadobudne schopnosť dostať sa do ľudských buniek a aktívne sa v nich množiť. Je to prirodzené, nejde o nič, čo by nás malo uviesť do paniky. Napríklad pri ebole sa však jednoznačne ukázalo, že jej vlaňajšia epidémia nesúvisela s nijakými obrovskými mutáciami. Ale s tým, že smrteľný vírus sa ocitol v prostredí, kde sa mohol šíriť veľmi rýchlo a efektívne.

Keď sa medicína proti vírusom snaží toľko bojovať, nie je to aj trochu kontraproduktívne? Nestávajú sa potom silnejšími, odolnejšími, nespôsobujú ľudstvu ešte viac komplikácií? Vidíme predsa, ako nám prestávajú fungovať antibiotiká na bakteriálne ochorenia.
Ťažko zovšeobecňovať, ale myslím si, že to rozhodne kontraproduktívne nie je. Problém rezistencie, ktorý poznáme pri antibiotikách, sa do istej miery objavuje aj pri vírusoch. Ak sa často aplikujú antivírusové látky, môže dochádzať k vzniku rezistenčných mutácií. Napríklad pri HIV je to prakticky dennodenná záležitosť. Rezistencia je prirodzená odpoveď na selektívny tlak zvonku. Napriek tomu nevidím inú cestu, ako vyvíjať antivírusové látky a vakcíny.

Akým spôsobom pomáhajú v celosvetovom boji proti vírusom slovenskí vedci?
Ak sa rozprávame o vírusových ochoreniach, nie je veľa našich vedcov, ktorí sa im venujú. Niektorí odborníci, sústredení na SAV aj iných pracoviskách, prispievajú skôr nepriamo. Nepodieľame sa priamo na výskume MERS či eboly, ale venujeme sa iným zoonotickým vírusom podobného charakteru. Máme aj skupinu, ktorá má pomerne úspešné výsledky vo výskume bežnej chrípky. Určite tam nejaký príspevok našich vedcov je, ale, samozrejme, adekvátny možnostiam, ktoré majú. A ktoré sú, popravde, veľmi obmedzené.

© Autorské práva vyhradené

1 debata chyba
Viac na túto tému: #vírusy #MERS