Informoval o tom v utorok na tlačovej konferencii v Bratislave Laco Oravec z Nadácie Milana Šimečku. Tá je jednou zo 16 organizácií, ktoré sa pod výzvu podpísali.
Jedným z cieľov výzvy je podľa Oravca viac vysvetľovať a apelovať na zodpovedný prístup. „List pre vládu je rozsiahly, pretože téma utečencov nie je jednoduchá a často dochádza k zámene pojmov či neporozumeniu toho, čo Európska komisia rieši,“ povedal s tým, že reakcie slovenských politikov často nekorešpondujú s obsahom toho, k čomu komisia štáty vyzýva.
Zmätok a nejasnosti boli hlavným dôvodom na spísanie výzvy
List pre vládu obsahuje niekoľko konkrétnych apelov. Mimovládky však najmä žiadajú vládu, aby prehodnotila svoj odmietavý postoj k prijatiu utečencov, hľadala riešenia, ktorými by sa pripojila k európskej politike, navrhla nejakú alternatívu na riešenie situácie či opatrenia, ako pomôcť.
„Snažíme sa ukázať, že možnosti sú,“ poznamenal Laco Oravec. Ako na neho nadviazala právnička Ligy za ľudské práva Zuzana Števulová, iniciatívu vytvorili najmä preto, lebo odkedy zverejnila Európska únia svoju agendu o migrácii a vyzvala členské štáty na podporu utečencov, ktorí sú v Taliansku a Grécku, u politikov či na verejnosti to vyvolalo veľkú nevôľu. „Tieto argumenty veľmi často vykazujú veľkú nepresnosť či zmätok,“ vysvetlila.
Mimovládky: Ľudí, ktorí sú v núdzi, by sme mali prijať
Zmätok a nejasnosti boli hlavným dôvodom na spísanie výzvy. Tá podľa Števulovej presným a jasným spôsobom vysvetľuje, k čomu sa Slovensko mohlo pridať a s čím by mohlo súhlasiť. Slovensko totiž vytvorilo a prijalo záväzný politický dokument s výhľadom do roku 2020, v ktorom sa prihlásilo k tomu, že budeme pomáhať v tejto oblasti, upozornila.
Ako pokračovala, Európska únia navyše štáty vyzýva len k tomu, aby prevzali skutočných utečencov a žiadateľov o azyl zo Sýrie a Eritrey. „V únii majú títo ľudia viac ako 75-percentný úspech v prípade žiadostí o azyl,“ vysvetlila. Ako pokračovala, nevyzýva nás k prijatiu všetkých migrantov, ktorí prídu cez Stredozemné more, ale len Sýrčanov a Eritrejčanov, ktorí spĺňajú podmienky.
„Ide o ľudí, ktorí sú v núdzi, sú utečenci a mali by sme ich na naše územie prijať,“ pripomenula. Každý štát môže migranta odmietnuť, ak predstavuje bezpečnostnú hrozbu, plus každý jeden prejde u nás azylovým procesom. Nie je podľa nej dôvod na zveličovanie bezpečnostného rizika, keďže máme systém, ktorý je schopný takéto veci odhaliť,“ dodala.
Mimovládky navrhujú taktiež niekoľko opatrení, ktoré vychádzajú zo súčasných slovenských a európskych zákonov. Podľa Zuzany Števulovej je možné ich aplikovať bez toho, aby sa museli meniť naše zákony.
„Cítime potrebu upokojiť vášeň, pretože strácame kontrolu nad tým, koho budeme alebo nebudeme na Slovensku mať,“ povedal novinárom Laco Oravec. Svet je podľa neho v pohybe, preto by sme na Slovensku nemali pred tým zatvárať oči. „Bežná populácia sa nemá až tak veľmi čoho báť,“ doplnil.
Dubovcová: Diskusia o utečencoch je jednostranná
Iniciatívu podporuje i verejná ochrankyňa práv Jana Dubovcová, podľa nej je veľmi významná a má silný hlas, ktorý môže zavážiť v rozhodovaní Slovenska o jeho postoji k utečencom. „Verím, že pozitívne,“ poznamenala. Tiež by však mohla pozitívne ovplyvniť diskusiu na túto tému, pretože tá je u nás jednostranná.
„Verím, že môže pomôcť ukázať nielen to, že sme pripravení pomôcť utečencov prijať, ale takisto nám otvorí nový rozmer, pretože prílev iných ľudí ako sme my môže pomôcť rozšíriť naše obzory,“ vysvetlila.
Iniciatíva združuje organizácie Liga za ľudské práva, Marginal, Slovenská humanitná rada, Slovenská katolícka charita, Inštitút pre verejné otázky, CVEK – Centrum pre výskum etnicity a kultúry, Nadácia Milana Šimečku, Inštitút pre migráciu a komunikáciu, Amnesty International, Človek v ohrození, Člověk v tísni Slovenská republika, Iniciatíva Inakosť, Divadlo Nomantinels, Slovensko-Český Ženský fond, Občan, demokracia a zodpovednosť a Tibetská asociácia.
Rezort zahraničia: Kvóty nie sú riešením
Slovensko podľa Petra Suska z tlačového odboru ministerstva zahraničných vecí opakovane zdôraznilo, že je solidárne v otázke migrantov. „Teda niet diskusie o tom, či máme byť solidárni, ale o tom, ako svoju solidaritu ukážeme,“ uviedol.
Rezort vo všeobecnosti víta a podporuje snahy Európskej komisie riešiť tento problém tak, ako ich obsahuje Európska agenda pre migráciu. Návrh EK v otázke povinného zavedenia kvót pre presídľované a premiestňované osoby však nevidí ako cestu k riešeniu problému, na ktorom sa chce podieľať. „Chceme viesť diskusiu o praktických a realizovateľných riešeniach problémov, nie o ich presúvaní po Európe,“ dodal Susko.
Vnútro: Efektívnejšie bude posilnenie vonkajšej hranice EÚ
Ministerstvo vnútra záväzné utečenecké kvóty tiež odmieta. „Oveľa efektívnejšie bude posilnenie Frontexu a všetkých pohraničných operácií a tiež dôsledné plnenie schengenských kritérií na ochranu vonkajšej hranice Európskej únie,“ informovala Michaela Paulenová z tlačového odboru kancelárie ministra vnútra.
Podľa rezortu si treba uvedomiť, že pôjde o vytvorenie precedensu, keď budú členské štáty prinútené prevziať zodpovednosť nielen za tie osoby, ktoré spontánne žiadajú o azyl na jeho území, ale aj za osoby, voči ktorým takúto povinnosť majú iné krajiny.
„Rovnako je potrebné mať na zreteli, že nepôjde o konečné počty,“ poznamenala Paulenová. Tieto osoby budú mať nárok na zlúčenie rodiny, a tak ich budú nasledovať ich rodinní príslušníci, o ktorých sa bude musieť Slovensko tiež postarať, uvádza ministerstvo vnútra s tým, že keď sa raz takýto mechanizmus zavedie, komisia môže zvyšovať počty prakticky neobmedzene.
Tiež si treba podľa jej slov uvedomiť, že keďže pôjde o osoby, ktoré by tu mali ostať v podstate natrvalo, usídliť sa, integrovať, nájsť si prácu, nebudú môcť zostať v utečeneckých táboroch. Po riadnom ukončení azylového konania im budeme musieť zabezpečiť trvalé bývanie, doplnila Paulenová.
Zdôraznila však, že Slovensko je solidárna krajina. Je aktívne zapojené do pomoci ľuďom z tretieho sveta poskytovaním pomoci pri tranzite do cieľových krajín – krajín ich ďalšieho života.