Najväčšie aj najmenšie mesto Slovenska bodujú na bicykloch

Bratislavčania najazdia na bicykli najviac kilometrov, po prepočte na obyvateľa však omnoho viac bicyklujú vo Svite. Vyplýva to z výsledkov súťaže Do práce na bicykli, do ktorej sa zapojili zamestnanci firiem a organizácií a podporili tak rozvoj nemotorovej dopravy.

17.06.2015 15:00
cyklotrasa, bicykel,centrum Bratislava Foto: ,
Segregovaných cyklochodníkov je v Bratislave a mnohých ďalších mestách stále málo.
debata (1)

V rámci celoslovenskej kampane zamestnanci firiem a organizácií v máji najazdili vyše 372-tisíc kilometrov. V porovnaní s jazdou autom odľahčili našu planétu od 93-tisíc kilogramov škodlivého oxidu uhličitého.

Druhý ročník súťaže na podporu rozvoja cyklistickej infraštruktúry v mestách zaznamenal tentokrát takmer dvojnásobnú účasť. „Naším cieľom bolo upozorniť nielen na to, že sme súčasťou cestnej premávky, ale aj upozorniť zamestnávateľov, aby vytvárali podmienky pre tých, ktorí sa rozhodnú využívať bicykel ako každodenný prostriedok,“ uviedol národný cyklokoordinátor Peter Kľučka.

Práve bicykel totiž môže byť skvelým dopravným prostriedkom pri dochádzaní do práce, a to nielen z environmentál­neho, ale aj zdravotného či ekonomického hľadiska. Zamestnávatelia preto môžu cyklistiku priamo podporovať a umiestňovať vo firmách napríklad chýbajúce cyklostojany.

Najviac kilometrov spomedzi všetkých zúčastnených miest najazdili zamestnanci z hlavného mesta. Viac než 84-tisíc kilometrov na pomyselnom tachometri Bratislavy je dôkazom, že aj v rušnom meste sa to dá. Po prepočte kilometrov na počet obyvateľov sa však karta obrátila a s výrazným náskokom pred všetkými mestami zvíťazil maličký Svit, ktorý je svojou rozlohou najmenším a zároveň jedným z najmladších miest Slovenska.

Cyklochodník s panorámou Tatier

Svit, ktorý vlani oslávil 80. výročie vzniku, je malým unikátom. Malebné podtatranské mestečko, prezývané aj Baťovým mestečkom, sa môže pýšiť krásnou prírodou a skvelými podmienkami pre cyklistiku. Tímy registrované vo Svite spoločne najazdili takmer 9,5-tisíc kilometrov a zaradili sa na deviate miesto v poradí, čím konkurovali aj oveľa väčším mestám. Významný cyklochodník je tu len jeden, ale nie hocijaký. Spája mesto Svit s Popradom a je dlhý takmer štyri kilometre.

Podľa Martina Bola, ktorý sa podieľal na monitorovaní miestnych cyklotrás, je práve s touto trasou spojená úspešnosť v súťaži. „Veľká dochádzková vzdialenosť z Popradu do Svitu a dobrá prepojenosť miest umožnili vybudovať pomerne komfortnú samostatnú cestičku pre cyklistov. O sieti cyklochodníkov v meste Svit, ale aj v ďalších slovenských mestách, však zatiaľ nie je možné hovoriť,“ vysvetlil Bolo.

Cyklochodník vo Svite využívajú v lete aj v... Foto: Simona Ivančáková
bicykel, cyklochodnik, svit Cyklochodník vo Svite využívajú v lete aj v zime, na rekreáciu aj na dochádzanie do práce.

Bicykel ako dopravný prostriedok využíva veľká časť miestnych, kvôli malej rozlohe mesta sa im to oplatí. „Do svitovských firiem Tatrasvit alebo Chemosvit dochádza mnoho ľudí na bicykli napríklad aj z Popradu. Často im pritom cesta trvá kratšie, než tým, čo chodia autobusom,“ povedala obyvateľka mesta Simona Ivančáková.

Krásna podtatranská príroda mnohých obyvateľov láka vychutnať si jej krásy práve zo sedla bicykla. Veľká časť cyklochodníka vedie popri rieke Poprad a ponúka výhľad na panorámu Vysokých Tatier. Pozdĺž neho je niekoľko bufetov a reštaurácií a výhodou je, že funguje aj v zime. Cyklodopravu podporuje aj viceprimátor mesta Ivan Zima, ktorý sa na súťaži Do práce na bicykli zúčastnil a pravidelne organizuje cyklopreteky s názvom Horal.

„Víťazstvo sme dosiahli najmä kvôli záujmu ľudí, množstvu aktívnych cyklistov a miestnym podmienkam. Za úspechom stojí aj informovanosť o súťaži, väčšina podnikateľov a inštitúcií obdržala správu o jej konaní a boli vyzvaní, aby sa zapojili a podporili dobrú vec,“ uviedla koordinátorka pre mesto Svit Mária Rušinová.

V Bratislave sa stále bicykluje málo

Napriek tomu, že hlavné mesto zvíťazilo v počte najazdených kilometrov, z celkového počtu obyvateľov sa do súťaže zapojilo len 0,12 percent ľudí. Dôvodov pre toto nízke číslo môže byť niekoľko. V prvom rade sú to stále veľká rozloha mesta a množstvo áut, ale aj problematickejšie rozhodovanie o budúcnosti dopravy, než je tomu v menších samosprávach. Mnohí si stále kvôli nadostatočnej bezpečnosti na bicykel sadnúť netrúfnu a do práce jazdia radšej autami či mestskou hromadnou dopravou.

Podľa Tomáša Peciara z Cyklokoalície, ktorá sa na propagácii a skvalitňovaní cyklodopravy v Bratislave podieľa najviac, sa však situácia pomaly mení k lepšiemu. „Čím je v uliciach viac cyklistov, tým je bicyklovanie ľahšie a bezpečnejšie a to následne spôsobuje ďalší rast. Oproti situácii spred piatich rokov sme spravili obrovský krok vpred, vodiči s nami už počítajú, používajú spätné zrkadlá. Problém častejšie vidím s nebratislavskými vodičmi, ktorí ešte na nás nie sú zvyknutí,“ povedal aktivista Tomáš Peciar.

Cyklisti často nemajú inú možnosť, než sa... Foto: Ivan Majerský, Pravda
cyklistika, bicykel, cyklocesty, cyklista Cyklisti často nemajú inú možnosť, než sa predierať nebezpečnou mestskou premávkou.

Bezpečnosť cyklodopravy, na ktorú sa mnohí Bratislavčania sťažujú, hodnotí relatívne. V porovnaní s veľkomestami, akým je napríklad New York, je naše hlavné mesto veľmi bezpečné. Niektoré európske metropoly, ako napríklad Viedeň, Ljubľana či známy raj cyklistov Kodaň, sú však v rozvoji cyklistiky a jej bezpečnosti ďaleko napred. V Bratislave chýbajú najmä segregované cyklochodníky uprostred mesta.

Pomôžu cykloobojsmerky či desire lines

Členovia Cyklokoalície aktívne komunikujú s mestskými samosprávami a ponúkajú riešenia pre skvalitnenie cyklistickej dopravy. Už v roku 2002 pre niektoré úseky projektovali cykloobojsmerky, ktoré umožňujú cyklistom prejazd po jednosmernej ceste v oboch smeroch. Prednedávnom vypracovali aj štúdiu takzvaných desire lines, v preklade preferovaných línií, ktorá skúma správanie cyklistov na cestách. Tento princíp, ktorý rešpektuje prirodzené trasy ľudí, sa následne aplikuje pri úprave dopravnej infraštruktúry.

„To čo navrhujeme, je štandardom v krajinách, kde vládam a municipalitám záleží na podpore aj inej mobility, ako len tej automobilovej. Akoby sme si stále u nás nevšimli, že áut je tu už oveľa viac, než by sme chceli,“ pokračoval Peciar. Podľa aktivistov je riešenie formou obojsmeriek potrebné na mnohých úsekoch Bratislavy. Zároveň je veľmi jednoduché. Stačí osadiť zopár dopravných značiek informujúcich o cyklistickej protismerke. Netreba však zabúdať na úpravy komunikácií poškodených výtlkmi či zvlneným asfaltom, ktoré sú pre cyklistov nebezpečné.

Podľa Peciara je potrebné úpravy infraštruktúry plánovať aj s ohľadom na vek cyklistov používajúcich mestské komunikácie, ktorý sa bežne pohybuje od 8 do 80 rokov. Už aj v Bratislave existuje pomerne rozvinutá komunita priaznivcov mestskej cyklistiky, ktorí sa združujú napríklad v komunitnej cyklodielni, nazývanej Cyklokuchyňa, sídliacej na Šafárikovom námestí. Okrem toho organizujú rôzne workshopy a akcie s cyklo tematikou.

© Autorské práva vyhradené

1 debata chyba
Viac na túto tému: #Bratislava #bicykel #cyklistika #Svit