Aj na takéto situácie upozorňujú učitelia, ktorí vyzývajú poslancov parlamentu, aby odmietli prípadný návrh na právo veta pre obce, mestá a župy pri menovaní riaditeľov škôl.
Chystaná novela školského zákona, v rámci ktorej sa má upraviť aj spôsob voľby riaditeľov verejných základných a stredných škôl, vyvolala medzi učiteľmi už dávnejšie vlnu kritiky. Ak by podľa nich mestá a obce a župy ako zriaďovatelia dostali právo veta pri menovaní riaditeľov škôl, tak tí by sa dostali do väčšej závislosti od samospráv. Starostovia však namietajú, že nesú zodpovednosť za školy a aj preto majú mať právo ovplyvňovať výber riaditeľov.
Minister školstva Juraj Draxler v upravenej verzii, ktorá prešla prvým čítaním v parlamente, síce predložil kompromisné riešenie, premiér Robert Fico však neskôr na Sneme Združenia miest a obcí naznačil, že sa to dá ešte upraviť cez poslanecký návrh v parlamente.
Či a aký návrh bude napokon predložený, stále nevedno. Napätie pred schvaľovaním tohto zákona však rastie. Učitelia a rodičia spustili v pondelok petíciu, ktorou sa obracajú aj na ministra školstva. Vyzvali ho, aby chystanú novelu stiahol v prípade, že v druhom čítaní prejde pozmeňujúci návrh, ktorý zhorší postavenie školskej samosprávy. Právo veta pre zriaďovateľov podľa nich „povedie k politizácii školstva, mnoho schopných ľudí stratí motiváciu kandidovať za riaditeľa a vytvorí sa priestor pre korupciu, klientelizmus a rodinkárstvo“.
Draxler na stiahnutie celej novely nevidí dôvod, najmä preto, že upravuje aj iné veci. „Nepredpokladám, že by poslanci prišli s návrhom, ktorý by radikálne zmenil systém výberu riaditeľa,“ uviedol v stanovisku, ktoré poskytol tlačový odbor rezortu školstva.
Zároveň naznačil, že o pozmeňovacom návrhu sa predsa len uvažuje. Právo veta pri menovaní riaditeľa školy by však nemala jedna osoba – teda starosta, primátor či župan, ale by o ňom rozhodovalo zastupiteľstvo. „Viem si predstaviť, že v spolupráci s poslancami ešte posilníme poistky pre zriaďovateľa v prípade, že by proti návrhu na riaditeľa boli napríklad tri pätiny poslancov zastupiteľstva,“ uviedol Draxler.
Riaditeľa školy teraz navrhuje a vyberá rada školy, menuje ho zriaďovateľ. Základná škola s viac ako 25 zamestnancami má 11 členov rady školy – dvoch zástupcov učiteľov, jedného zástupcu ostatných zamestnancov, štyroch zástupcov rodičov a štyroch zástupcov zriaďovateľa. Podľa terajšieho kompromisného návrhu by zriaďovateľ nemusel pri prvom kole voľby návrh rady školy akceptovať a mohol by vyhlásiť druhé výberové konanie. Výsledok druhého kola by však pre zriaďovateľa bol už záväzný.Možný návrh, aby kandidát mohol byť aj tak odmietnutý, ak s ním nesúhlasili tri pätiny poslancov zastupiteľstva, je podľa učiteľov stále okliešťovaním školskej samosprávy. „Stále sa hľadá kompromis, ktorý však nie je riešením. Princíp zostane ten istý, zhoršuje postavenie rady školy. Pritom podľa mňa sa treba vážne zaoberať skôr tým, či by rady školy nemali dostať možnosť, aby sa ony stali zriaďovateľmi,“ hovorí Miroslav Sopko zo Slovenskej komory učiteľov.
Na tom, ako veľmi sa hľadá kompromis, je podľa učiteľov vidno, že ide o mimoriadne dôležitú tému. „Nesúhlasíme s tým, vieme, ako to vyzerá v praxi, a hlavne, ako to bude vyzerať, ak to prejde. Tam, kde sa to bude dať, hneď vymenia riaditeľov škôl. Pritom úplne na začiatku volili riaditeľov škôl učitelia,“ hovorí šéf Nových školských odborov Ľudovít Sebelédi. Tlak na učiteľov sa bude podľa neho ešte zvyšovať. „Zriaďovateľ môže cez riaditeľa ovplyvňovať učiteľov. A čo ak povie, daj toho učiteľa preč, lebo je alebo, naopak, nie je kresťan?“ pýta sa Sebelédi.
Poslanec Ľubomír Petrák (Smer) zo školského výboru parlamentu „nepredpokladá ani nevylučuje“, že pozmeňujúci návrh príde. „Tak ako máme dobrých riaditeľov a dobrých starostov, tak máme aj riaditeľov, ktorí neplnia všetky úlohy a nie sú zákonné možnosti na ich odvolanie,“ tvrdí Petrák.