Odborník upozorňuje, že sú za ním domáce aj zahraničné extrémistické skupiny, ktoré podporujú aj futbaloví chuligáni. Podľa Iniciatívy Bratislava bez náckov chcú títo ľudia tému migrantov zneužiť na vlastnú propagandu. Preto súčasne s nimi organizuje antifašistické zhromaždenie. V pozore je aj polícia.
Napätá situácia okolo prijatia alebo odmietnutia utečencov z Afriky či zo Sýrie rozdelila slovenskú verejnosť na dva tábory. Silná komunikácia medzi nimi prebieha najmä na sociálnych sieťach. Prostredníctvom nich tiež zvolávajú svojich sympatizantov do Bratislavy. Zatiaľ čo skupina extrémistov sa masívne rozrastá a ku štvrtku účasť na proteste potvrdilo vyše 12-tisíc ľudí, iniciátori antiprotestu očakávajú zatiaľ 500 podporovateľov. Obe strany hlásia účasť zahraničných aktérov, do hlavného mesta plánujú prísť aj stovky ľudí z rôznych kútov Slovenska.
Protesty budú od seba vzdialené len deväť minút chôdze. Antifašistický bude na Hodžovom námestí, proti migrantom na Námestí SNP. Bratislavský dopravný podnik už vo štvrtok upozorňoval, že môžu spôsobiť meškanie mestskej hromadnej dopravy.
„Na čele zhromaždenia proti migrantom stoja predstavitelia krajnej pravice a futbaloví chuligáni známi svojimi rasistickými a neonacistickými názormi,“ tvrdí Iniciatíva Bratislava bez náckov. Viacerí z nich už v minulosti za vyčíňanie na futbalových zápasoch skončili v rukách polície. „Pod rúškom občianskeho protestu zneužili slovenskú verejnosť, ktorá sa momentálne nevie vysporiadať s možným prijatím utečencov,“ upozorňuje Róbert Mihály, jeden z organizátorov antifašistického protestu.
V sobotu očakáva búrlivú atmosféru. Má však pochybnosti, či ju polícia zvládne. „Polícia bude chcieť urobiť všetko pre to, aby zabránila nejakým stretom. Za uplynulých päť rokov však počas pochodov nikdy nezvládla situáciu,“ kritizuje Mihály. Pripomenul, že 14. marca muži zákona zatkli dievča, ktoré malo na sebe antifašistickú vlajku, ale nezadržali ľudí, ktorí propagovali fašizmus a nacizmus.
Polícia však tvrdí, že je pripravená. „V prípade, ak by sa protestujúci odklonili od svojho účelu, polícia bude postupovať v súlade so zákonom,“ uviedla Tatiana Kurucová, hovorkyňa bratislavských policajtov. Koľko ich do terénu príde, nechcela z taktického hľadiska konkretizovať. Na bezpečnosť v uliciach budú okrem štátnych dohliadať aj mestskí policajti.
Obavy Slovákov z migrantov označuje Martin Kubík, odborník na extrémizmus, za hystériu. „Je úplne zvrátené, aká hystéria okolo utečencov vypukla. Zvrháva sa to na protest extrémistov. Sú to skupiny s akcentom proti ľudským právam,“ reagoval Kubík. „Chopili sa témy, voči ktorej štát a príslušné organizácie nezaujali jasné stanovisko a vedia, že to ľudí trápi,“ vysvetlil odborník.
Za novodobú hrozbu, ktorá dokáže tieto skupiny zosieťovať, považuje sociologička Silvia Porubänová práve sociálne siete. „Tie sú schopné „dať dohromady“ v priebehu pár okamihov prakticky kohokoľvek, kdekoľvek a za akýmkoľvek účelom,“ dodala Porubänová. Podľa nej „nielen politické strany, ale aj rozličné záujmové, či ideologické zoskupenia kalkulujú s tým, že ostrý a jednoznačný postoj im získa stúpencov a sympatizantov“.
Podľa hovorkyne bratislavského Starého Mesta Nory Gubkovej oficiálnym zhromaždeniam organizovaných extrémistami by sa dalo zabrániť. A to zmenou zákona o zhromažďovaní. „Mestská časť má podľa neho za úlohu len preveriť účel, ktorý organizátori v oznámení uvedú,“ uviedla. To znamená, že ak z oznámenia jednoznačne nevyplýva žiadna výzva či propaganda, ohlásené podujatie obec musí povoliť.
Rezort vnútra zákon meniť neplánuje. „Zhromažďovacie právo je zaručené Ústavou SR. V prípade narušenia pokojného priebehu zhromaždenia a verejného poriadku sú tu orgány Policajného zboru na zabezpečenie nápravy,“ uviedol tlačový odbor ministerstva.