V slovenskej metropole, ktorá bola v piatok dejiskom najväčšej koncentrácie európskych lídrov, plán Bruselu najprv odmietol predseda vlády Robert Fico s britským premiérom Davidom Cameronom a potom v rovnakom tóne vyznelo rokovanie čelných predstaviteľov Vyšehradskej štvorky s francúzskym prezidentom Françoisom Hollandom.
Na stretnutí vo formáte štátov V4 so šéfom Elyzejského paláca sedel aj Maroš Šefčovič, podpredseda Európskej komisie, ktorá presadzuje, aby sa v celej EÚ rozmiestnilo 24-tisíc utečencov z Talianska a 16-tisíc z Grécka. Fico povedal, že debata na Bratislavskom hrade jednoznačne vyznela tak, že Šefčovič musí tlmočiť po návrate do Bruselu odmietavý postoj ku kvótam. Tejto téme sa bude venovať summit EÚ, ktorý sa uskutoční na budúci týždeň.
Princíp dobrovoľnosti
S Cameronom, ktorý potom rečnil na konferencii Globsec, bol Fico zajedno, že návrh povinných kvót nie je riešenie utečeneckej krízy. „Mali by to byť predovšetkým dobrovoľné schémy, ktoré členské krajiny EÚ ponúknu na riešenie problému,“ upozornil slovenský premiér. (Čo sa týka Camerona, treba dodať, že pre skôr dohodnuté výnimky sa otázka kvót nevzťahuje na Britániu a ani na Írsko a Dánsko.)
Fico po rokovaní v zložení V4 plus Francúzsko zopakoval svoj názor, pričom ubezpečil, že nesúhlas s návrhom Bruselu neznamená otočený chrbát k migrantom: „Sme pripravení hovoriť o tom, ako pomôcť tým, čo to naozaj potrebujú, ale povinné kvóty nechceme. Dobrovoľný prístup môže byť užitočnejší.“ Podobne sa tento týždeň vyjadril napríklad český vicepremiér Pavel Bělobrádek.
Keď Fico dostal otázku v zmysle, ako by sa dalo vyrovnať s utečeneckou krízou, odpovedal, že možnosti by boli, ale ťažko sa hľadá partner: „Dali by sa vytvárať bezpečnostné zóny, vyslať vojakov, policajtov či aj lekárov. Lenže Líbya fakticky nemá vládu,“ povedal v súvislosti s africkou krajinou, odkiaľ prúdi najviac utečencov do Európy. Keď neskôr Fico hovoril na Globsecu, dokonca vyhlásil, že Líbya vlastne ako štát neexistuje, pričom rovnako sa vyjadril o Iraku.
Paríž: Nevnucovať
Hollande sa pridal na stranu Fica: „Nesúhlasím s uplatňovaním kvót. Vnucovanie tejto schémy nie je správna metóda. Solidarita musí fungovať na základe dobrovoľnosti,“ podčiarkol francúzsky prezident. Takisto upozornil, že pomoc si zaslúžia tí, čo utekajú v strachu o život, ale do azylovej politiky sa nemôžu zahrnúť migranti s ekonomickými dôvodmi.
Český premiér Bohuslav Sobotka, ktorý tiež odmieta kvóty, podotkol, že EÚ sa musí zamerať aj na komunikáciu s africkými štátmi. Ide mu o to, aby na základe dohôd s nimi bolo možné vrátiť utečencov do krajín ich pôvodu, keď nezískajú azyl.
Viktor Orbán, predseda maďarskej vlády, zdôraznil, že treba rozlišovať medzi utečencami, ktorým ide naozaj o život, a takými, ktorých lákajú iba ekonomické výhody v EÚ. Podčiarkol, že Brusel nemôže členským štátom vnucovať pravidlá azylovej politiky. Podobne uvažuje aj Poľsko, ktoré ubezpečuje, že nestrká hlavu do piesku pred utečeneckou krízou v Európe, ale kvóty nepovažuje za dobrý nápad.
Názory Camerona
V Bratislave rezonovala nielen téma utečencov, ale aj stretnutie Fica s Cameronom o iných otázkach a jeho vystúpenie na Globsecu. Britský premiér v rámci európskeho turné zavítal aj na Slovensko. Konzervatívny politik, ktorý v máji vyhral voľby, informuje lídrov EÚ o svojich zámeroch na reformu únie. Presnejšie návrhy by mal Cameron predstaviť na summite EÚ na budúci týždeň.
"Predovšetkým sme hovorili o vzťahu Británie a EÚ a potrebných reformách únie. Nemáme žiadne kategorické vyjadrenia typu, že toto nejde a toto sa nedá. Máme rovnaký názor ohľadom zneužívania sociálneho systému. Vo všeobecnosti diskusiu o reformách EÚ vítame a považujeme ju za veľmi správnu,“ povedal Fico po stretnutí s britským premiérom.
Vo viacerých krajinách sa Cameron stretáva so sympatiami, čo sa týka reformy únie. Stále však nie je jasné, čo všetko bude Británia požadovať. Aj mnohé iné štáty EÚ súhlasia so zlepšením fungovania jednotného trhu či so znižovaním úrovne bruselskej byrokracie. Zároveň však znejú hlasy, že Británia nemôže obmedzovať slobodný pohyb osôb. "Bude to ťažká práca presvedčiť všetkých, že zmena je nevyhnutná, ale som jednoznačne presvedčený, že je to správne,“ povedal Cameron.
Podľa Dániela Hegedüsa z Nemeckej spoločnosti pre zahraničnú politiku je zatiaľ ťažké povedať, nakoľko sa Cameron dočká podpory zo strednej a z východnej Európy. "Slovensko má tradične dobré vzťahy s Európskou komisiou a aj veľmi dobrú pozíciu v nej. Bratislava má ambicióznu európsku politiku, preto sa mi nezdá, že by sa až tak stotožnila s britskými návrhmi,“ uviedol pre Pravdu Hegedüs.
"Som rád, že je jasné, že Cameron sa správa tak, že chce zostať v únii,“ reagoval pre Pravdu na Globsecu Edward Lucas, novinár a expert na strednú a východnú Európu z magazínu Economist. "Británia už dlho mimoriadne zanedbávala krajiny V4. Pritom Londýn by tu mohol nájsť spojencov v mnohých oblastiach. Nie ste veľkí fanúšikovia superfederálnej Európy,“ uviedol Lucas.
Výroky na Globsecu
Cameron veľkú časť svojho vystúpenia na Globsecu venoval bezpečnostným témam. "Musíme mať jasno o dôležitosti ekonomickej sily a úspechu. Bez prosperity nie je bezpečnosť,“ povedal. "Je to jednoduché. Keď naše ekonomiky v Európe nie sú silné, tak nebudú mať peniaze na to, aby míňali na obranu alebo sa zaoberali problémami zlyhávajúcich štátov vo svete či aby sme zabezpečili pre naše bezpečnostné zložky nástroje, ktoré potrebujú, aby chránili ľudí,“ upozornil.
Na adresu diania na východe Európy Cameron vyhlásil, že musí byť jasné, že Krym a Donbas sú súčasťou Ukrajiny. "Takto ich uznávalo Rusko aj medzinárodná komunita. To, čo Rusko robí, je porušenie záväzkov na základe medzinárodného práva. Našou prvou úlohou je, aby diplomacia uspela. Musíme nekompromisne trvať na tom, aby všetci dodržiavali dohody z Minsku. A musíme byť nekompromisní v našej podpore Ukrajine,“ tvrdí Cameron.