Prilby majú na svahu povinne nosiť deti, nie dospelí

Dospelých však zákon opomenul a rozhodnutie, či si prilby nasadia, necháva na nich. Rezort vnútra tvrdí, že ide o zodpovedné osoby, ktoré dokážu rozpoznať hroziace nebezpečenstvo. Úrazový chirurg či lyžiarske strediská by, naopak, prilby nasadili všetkým.

Nosiť ochranné prilby musia od roku 2009 aj cyklisti. Podľa cestného zákona ich majú mať deti do 15 rokov nasadené v obci i mimo nej. Dospelí sú povinní ich mať len mimo obce. Rezort vnútra im prilbu v obci prikázať ani nechce. Nosiť ich nebudú povinní dokonca ani na zjazdovkách. Je to tak preto, že na nich nečíhajú rovnaké riziká ako na deti?

„Dospelá osoba, ktorá je zodpovedná za svoje konanie, vie zhodnotiť podmienky na lyžiarskej trati, stav svojho výstroja a svojich lyžiarskych schopností. Na základe toho sa vie rozhodnúť, ako rýchlo pôjde či na akú ťažkú trať sa vydá, a teda môže zvážiť, či sa bude chrániť prilbou,“ vysvetlil rezort vnútra, prečo sa zákon nevzťahuje aj na dospelých. Podľa ministerstva nový zákon o horskej službe reaguje na stúpajúci počet zranených detí. „Navrhované riešenie prispeje k zvýšeniu bezpečnosti a zníženiu úrazovosti detí a mladistvých,“ mieni tlačový odbor ministerstva. Medziročný nárast zranení potvrdil aj Jozef Janiga, riaditeľ Horskej záchrannej služby (HZS), ktorá zamestnáva 141 záchranárov. Podľa neho sa tento rok na svahu k 30. aprílu zranilo 377 detí a minulý rok ich bolo 326.

Podobne ako u cyklistov by podľa úrazového chirurga Jozefa Kubašovského prilby potrebovali aj dospelí, ktorí sú síce odolnejší, ale riziko otrasu mozgu ohrozuje aj ich. „Opakovaný otras môže viesť k poškodeniu mozgových buniek. U detí je riziko poškodenia väčšie v tom, že bunky mozgu sú vo vývoji a mozog je krehkejší,“ vysvetlil odborník. Okrem fatálnych následkov môžu poranenia hlavy spôsobiť aj poruchy učenia či správania.

Lyžiarske strediská tvrdia, že väčšina detí už dnes helmy na hlave má. Podľa Ľubomíra Cimráka, predsedu predstavenstva Orava Skiparku, je najvyšší čas zaoberať sa bezpečnosťou na zjazdovkách. „Mix lyžiarov a snoubordistov, ich odlišný spôsob jazdy spôsobuje nemalé problémy. Snoubordingu sa venuje prevažne mladšia generácia, u ktorej často potreba predvádzať sa víťazí nad pocitom zodpovednosti za bezpečnosť svoju, ale aj ostatných,“ zhodnotil situáciu na tratiach Cimrák, ktorý zavedenie prilby podporuje.

„Vyrábajú sa čoraz rýchlejšie lyže a už dávno na svahu nie sú len lyžiari. Ku kolíziám dochádza čoraz častejšie. Prilby má na svahu v dnešnej dobe už väčšina detí,“ uviedla Martina Múdra, marketingová špecialistka Ski Bachledova. Dodala, že úrazy hlavy patria na svahu k najčastejším.

So sympatiami sa zmeny v zákone stretli aj na strane lyžiarov. „Každoročne chodíme na lyžovačku do Talianska a tam musia mať deti povinne nasadené ochranné prilby. Nevnímame to ako obmedzenie, skôr ako niečo na ochranu ich bezpečnosti. Je to pre nás samozrejmá výbava, a tak by to malo byť aj na Slovensku,“ uviedla Silvia, matka päťročnej Nelky a 11-ročného Mateja.

Okrem povinnej ochrany detí zákon o Horskej záchrannej službe prinesie aj ďalšie zmeny. Bližšie konkretizuje úlohy horských záchranárov, ale aj povinnosti lyžiarov. Záchranári majú za úlohu aj služobnú kynológiu či zastupovanie polície pri dokumentovaní nehôd v neprípustnom teréne. Členovia HZS budú môcť prednostne a bezplatne využívať lanovky a vleky prevádzkovateľov stredísk. Tí tvrdia, že túto vymoženosť záchranári majú aj v súčasnosti. V prípade nedodržania zákona budú môcť zakročiť prevádzkovatelia lyžiarskych tratí. Tí môžu lyžiara, ktorý nedodrží smer jazdy alebo dostatočný odstup, zo svahu vylúčiť.

Ak novela prejde druhým čítaním, do platnosti vstúpi od novembra.