Takéto trestné činy sa veľmi ťažko dokazujú, chce to veľa odbornosti a zdatnosti.Timea Stránská, Člověk v tísni
Ako sa môže právny štát brániť proti extrémizmu?
V demokratickom štáte sa to dá tým, že sú dodržiavané všetky práva a slobody. Na jednej strane je tu právo zhromažďovať sa, na druhej strane má štát veľa možností a mechanizmov, ako bojovať proti tomu, aby tieto práva neboli zneužívané alebo aby nehraničili s tým, že bránia vo využívaní práv a slobôd iným. Myslím si, že tieto možnosti má Slovensko zakotvené. Druhá vec je, že to, čo sa deklaruje, nemusí vždy korešpondovať s tým, aká je realita. V sobotu sme videli momenty, keď to nebol pochod, ktorý by vyzýval k mieru a základným hodnotám, ktoré má zakotvené ústava. Boli tam všelijaké pokriky, ktoré by sa dali hodnotiť ako protiprávne.
Je extrémizmus na vzostupe?
Neviem, či je na vzostupe extrémizmus, ale určite rastie všeobecná frustrácia v spoločnosti a tendencia hľadať nejakého akoby vinníka. Z praktickej skúsenosti aj na lokálnej úrovni vzťahy začínajú byť vyhrotenejšie. Pocit, že tendencia je vzrastajúca, máme aj preto, že je veľa sociálnych problémov a adekvátne sa neriešia.
Prečo nebol zatiaľ nik výraznejšie potrestaný za šírenie extrémizmu? Sú na to polícia, prokuratúra a súdy málo citlivé?
To môže byť jedna rovina. Predpokladám však, že je to aj problém v kapacitách a odbornosti. Takéto trestné činy sa veľmi ťažko dokazujú, chce to veľa odbornosti a zdatnosti. Zároveň je to možno niečo, na čo sme neboli v spoločnosti zvyknutí. Teda, že je to kriminálna činnosť, ktorej by sa mala venovať pozornosť. Jednoducho je to niečo, čo si musíme uvedomiť. Legislatívna úprava tu je, otázka je, či sú tu kapacity objasňovať a pracovať aj s týmito trestnými činmi. Veľa ráz sa možno vsúvajú pod iné činy, ktoré sú ľahšie objasniteľné s menším počtom dôkazov.
Čo by sa malo zmeniť?
Ťažko sa mi hodnotí práca polície. Dúfam, že robí, čo sa dá. Možno chýba aj požiadavka zhora, že sa treba sústrediť aj na tieto typy trestných činov. Táto kriminálna činnosť sa modifikuje, je sofistikovanejšia. Budovanie kapacít je podľa mňa jediné, čo pomôže.
A čo spoločnosť? Neboli ste sklamaná z výrazne nižšej účasti ľudí na proteste proti extrémizmu?
Bola som vydesená skôr z počtu, ktorý prišiel na druhej strane. Je otázne, či si spoločnosť uvedomuje, kam to môže dospieť, v čom sú hrozby takýchto prejavov a že sa to môže vyhrotiť. História nás učí, že chyby robíme stále dokola. Tá vnútorná obava tu je.
Ako vnímate reakciu politikov?
Som sklamaná. To, čo sa stalo v sobotu, bol jeden z najväčších prejavov nenávisti voči určitým skupinám a myslím si, že to je situácia, keď politici môžu ukázať, aké hodnoty si tento štát cení. To, že sa tak hneď nestalo, je pre mňa dvojnásobné sklamanie. Ak sa človek nepostaví proti tomu, čo sa tam hlásalo, tak vyjadruje tichú podporu. Alebo nezáujem. A neviem, čo je v tejto situácii horšie.