Oravec: Politici by mali nájsť odvahu hovoriť o utečencoch

Bojovať proti extrémizmu sa dá aj prácou s mládežou. Ak sa raz mladí k radikálom dostanú, potom je ťažké ich od nich dostať, tvrdí Laco Oravec, programový riaditeľ Nadácie Milana Šimečku.

23.06.2015 13:00
debata (27)
Na sobotňajšej demonštrácii proti migrantom odzneli viaceré rasistické a fašistické prejavy. Nemala polícia už vtedy zasiahnuť a podujatie rozpustiť? Želal by som si, aby bola polícia viac agilnejšia pri vyhodnocovaní prejavov a výrokov a aby mala aj trošku odvahu odviesť rečníka. Myslím si, že by sa tieto zhromaždenia mali rozpúšťať aj za výroky. I keď mám istú mieru empatie voči veliteľovi policajtov, pretože je veľmi ťažké posúdiť tieto výroky na mieste, ale tvrdý rasizmus by sa mal postihovať.

Nahrávajú extrémistom postoje, ktoré prezentujú politici?
Veľmi málo politických predstaviteľov vystúpi proti myšlienkam, ktoré oni šíria. Väčšina sa s tým v poslednom období stotožňuje. Je tam veľké pokrytectvo. Kým nebudeme mať naozaj silný hlas za ľudské práva, menšiny, kultivovanú diskusiu o týchto ľudskoprávnych otázkach, a kým budú politici prilievať olej do toho ohňa, demonštrácií a fyzických incidentov bude viac.

Vy však odmietate sprísnenie legislatívy pre extrémistov. Ako sa teda dá proti nim bojovať?
Veľký priestor je v prevencii, snažiť sa pracovať s mládežou, ktorá je vystavená hrozbe extrémizmu. Vidím, ako na tieto demonštrácie reaguje ostatná verejnosť. Aké protiprotesty sa nám darí organizovať? Je smutné, že proti fašizmu vyšlo v sobotu do ulíc tak málo ľudí.

Akým spôsobom by sa malo pracovať s mládežou?
Mali by sme jej dokázať ponúknuť program, ktorý by ju stiahol do niečoho pozitívnejšieho. To je ťažká cieľová skupina. Nie je ľahké pracovať s problémovou mládežou, prípadne s mladými ľuďmi, ktorí pochádzajú z rodín, kde nedostali dostatok podpory. Nemáme vytvorené takéto preventívne programy pre tých, ktorí sú na hrane koketovania s extrémizmom. Raz, keď sa dostanú do týchto skupín, je oveľa ťažšie ich presviedčať. Mal by existovať školský psychologický program skorého varovania, ktorý by im dokázal ponúknuť poradenstvo alebo inú záujmovú činnosť. Mali by existovať kluby a možnosti športovať, možno by sa dali ľahšie ustrážiť.

To by možno vyriešilo mládež, ale čo s tisíckou bežných ľudí, ktorí radikálov v sobotu nasledovali?
Je ťažké robiť zázraky pri takto nastavenej verejnej mienke. Naši politici by sa mali zachovať trošku štátnickejšie, menej podliehať davovým psychózam a verejnej mienke a nájsť odvahu vecne hovoriť o utečencoch. Tých máme extrémne málo. Väčšina z nich nikdy nespôsobila vážnejšie problémy a politici to nie sú schopní verejne priznať. Chýba tu diskusia. Mám pocit, že zapáliť plameň spoločenskej nenávisti je možné za pár dní nešťastného mediálneho informovania.

Kto by mal situáciu okolo utečencov na Slovensku upokojiť?
Cirkevní predstavitelia, politici, ale aj osobnosti verejného života. Oni sa niekedy vyjadria, podpíšu otvorené listy, ale potom zanikajú. Televízne diskusie by mohli mať iné zloženie hostí a neponechávať priestor na manipuláciu a zavádzanie politikov.

© Autorské práva vyhradené

27 debata chyba
Viac na túto tému: #utečenci #extrémizmus