Obaja sťažnosť stiahli a súd zastavil konanie. Ústavní právnici sa teraz nevedia dohodnúť, čo tento stav znamená. Či sú ešte kandidáti na ústavných sudcov kandidátmi, či ich je stále päť, alebo sú už len traja. A ako má postupovať prezident, ktorý je teraz na ťahu.
Tretí senát Ústavného súdu, ktorý rozhodoval o sťažnostiach prvých troch kandidátov na ústavných sudcov, v marci konštatoval, že Andrej Kiska porušil ich práva, keď ich odmietol vymenovať za ústavných sudcov. Zároveň zrušil rozhodnutie hlavy štátu a prikázal jej, aby vo veci znovu rozhodla.
Ani po utorku však nie je jasné, či prezident musí dvoch chýbajúcich sudcov Ústavného súdu vymenovať z týchto piatich kandidátov, alebo má požiadať Národnú radu, aby zvolila nových uchádzačov. A ak áno, koľkých.
Bývalý podpredseda Ústavného súdu Eduard Bárány hovorí, že hlava štátu by mala vymenovať dvoch sudcov zo súčasných piatich kandidátov. „Ak ich prezident nevymenuje, bude len predlžovať protiústavný stav,“ hovorí Bárány.
Naopak, jeho bývalý kolega z Ústavného súdu a poradca prezidenta Ján Mazák si myslí, že po zastavení konania sťažovateľov II. senátom zostali len traja kandidáti. Volkai a Bernát nimi už prestali byť.
„Ich postavenie kandidáta zastavením konania pred Ústavným súdom zaniklo,“ tvrdí Mazák. Podľa neho Kiska aj keby chcel pokračovať v konaní a vymenovať dvoch z troch kandidátov, ktorí so svojimi sťažnosťami uspeli, nemôže tak urobiť.
„Na dve voľné miesta je nevyhnutné mať podľa ústavy štyroch kandidátov. A taký počet už nie je ani teoreticky k dispozícii,“ povedal Mazák. Podľa neho z toho vyplýva, že Národná rada by mala uvažovať o doplnení potrebného počtu kandidátov na štyroch, ak nie o zvolení nových štyroch kandidátov. „Konečný záver o všetkých týchto otázkach závisí od rozhodnutia prezidenta,“ povedal jeho poradca.
Bárány s Mazákovým názorom nesúhlasí. Tvrdí, že Volkai a Bernát napriek tomu, že stiahli svoje sťažnosti a senát zastavil v tejto veci konanie, kandidátmi zostávajú. „Obidvaja sú kandidátmi a prezident si môže vybrať dvoch sudcov z piatich kandidátov,“ hovorí Bárány.
Aj podľa ďalšieho ústavného sudcu Jána Drgonca dvaja uchádzači Volkai a Bernát tým, že stiahli sťažnosť, už nie sú kandidátmi. Drgonec upozornil, že prezident sa môže opakovane rozhodnúť, že troch kandidátov Evu Fulcovú, Juraja Sopoligu a Miroslava Duriša, ktorí na Ústavnom súde uspeli, nevymenuje. Mal by však individuálne zdôvodniť, prečo tak neurobí.
„Ústavný súd mu vo svojom výroku neprikázal, že ich musí vymenovať, ale len, že hlava štátu musí konať,“ reagoval právnik. Podľa neho ak by parlament vypísal nové voľby, títo traja kandidáti sa na nich môžu znovu zúčastniť. Drgonec nepredpokladá, že tento ústavný pat sa skoro vyrieši.
Čo podnikne prezident, a ku ktorej možnosti sa prikloní, zatiaľ známe nie je. Jeho hovorca Roman Krpelan včera na otázky, či Kiska vymenuje dvoch sudcov zo súčasných kandidátov, alebo požiada parlament o novú voľbu kandidátov, neodpovedal.
Parlament tvrdí, že neexistuje rozhodnutie Ústavného súdu, ktoré by opodstatňovalo začatie novej voľby. „Pokiaľ ide o späť vzatie sťažnosti, obaja sťažovatelia aj naďalej zostávajú kandidátmi,“ reagovala za vedenie parlamentu podpredsedníčka ústavnoprávneho výboru Anna Viteková (Smer).
Celé zasadnutie II. senátu v utorok trvalo len pár minút. Jeho predsedníčka Ľudmila Gajdošíková prečítala krátke vyhlásenie, že Ústavný súd zastavuje vo veci sťažnosti dvoch neúspešných kandidátov konanie, pretože sťažovatelia svoje žiadosti stiahli. Ani jeden z nich na súd neprišiel a neboli tam ani ich právni zástupcovia. Súdu ani nepredložili zdôvodnenie, prečo sťažnosti stiahli.
Parlament zvolil vlani šiestich kandidátov na ústavných sudcov. Prezident Andrej Kiska si mal z dvojnásobného počtu vybrať a vymenovať troch sudcov. Vymenoval však len jedného, Janu Baricovú. Zvyšní piati kandidáti podali sťažnosť na Ústavný súd. Celá situácia sa skomplikovala aj tým, že o sťažnostiach mali rozhodovať dva senáty.