V zákone o zhromažďovaní má byť aj inštitút zákazu

Ešte v pondelok hovoril premiér Robert Fico o dvoch možnostiach, ako sprísniť pravidlá pre protesty extrémistov, v utorok sa už priklonil k jednej. Riešenie vidí v zavedení inštitútu zakázania podobných zhromaždení.

, 23.06.2015 20:00
demonštrácia, Bratislava, utečenci Foto: ,
Vláda Roberta Fica hľadá spôsob, ako sprísniť pravidlá pre protesty extrémistov.
debata (64)

Vláda tak chce reagovať na sobotňajšiu demonštráciu extrémistov v Bratislave, ktorá sa skončila násilnosťami. K hľadaniu spôsobu, ako oklieštiť extrémistov, sa prikláňajú aj Pravdou oslovení opoziční poslanci parlamentu.

„Nevylučujeme, že zavedieme do príslušných právnych predpisov takú úpravu, ktorá bude pôsobiť preventívne. Ak budú k dispozícii informácie, že zhromaždenie môže byť zneužité na politické ciele extrémistov, v takomto prípade by mal existovať inštitút zakázania podobného podujatia,“ uviedol premiér Robert Fico.

Podľa neho musí byť Slovensko pripravené na prítomnosť politických síl, ktoré budú zneužívať témy ako migrácia ľudí z Afriky. Súčasnú legislatívu označil za vágnu a tvrdí, že s jej zmenami by mali prísť rezorty vnútra a spravodlivosti. Vláda ich plánuje schváliť v skrátenom legislatívnom konaní. Kedy zmeny predstavia, neuviedol v utorok ani premiér, ani minister vnútra Robert Kaliňák.

Úplné obmedzenie by však mohlo naraziť na ľudské práva, akým je aj právo na slobodu prejavu či zhromažďovanie. „Žiadne ľudské právo nie je absolútne. Voči každému právu existujú určité limity a obmedzenia,“ mieni premiér. Podľa neho budú zmeny v zákone v súlade s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva a s ústavou. „Je to štandardný európsky demokratický postup obmedzovania konkrétneho práva, ktorý je známy všade vo svete, a nevidím v tom problém,“ pripomenul.

V prvej reakcii na sobotňajšiu demonštráciu však Fico hovoril ešte o jednej možnosti. A to obmedziť demonštrácie na verejné priestranstvá, kde by neboli možné pochody či útoky na športové podujatia, v prípade, ak je zrejmé, že majú slúžiť na neonacistické a extrémistické prejavy.

Táto možnosť sa zdá byť na prvý pohľad prijateľnejšia pre ústavného právnika Ján Drgonca. Zmeny v zákone znamenajú podľa neho tanec na tenkom ľade, a preto musia byť uvážené. „Riešenie je zatiaľ otvorené a môže byť akceptovateľné alebo dokonale neakceptovateľné…“ uviedol Drgonec.

Oklieštenie extrémistov je potrebné aj podľa poslancov Národnej rady. „Vzhľadom na to, čo sa stalo v Bratislave, je správne uvažovať o tom, ak nejaká organizátorská sila blízka extrémistom bude žiadať o zhromaždenie, aby mali starostovia a primátori právo povedať, že povolenie nedajú,“ mieni predseda Mostu-Híd Béla Bugár. „Nie som nadšencom obmedzovania slobody zhromažďovania. Na druhej strane som zástancom toho, aby sme vytvárali najdokonalejšie preventívne možnosti, ak bude treba aj legislatívne, aby sa násilie, vulgarizmus a xenofóbia nedostávali pred verejnosť,“ tvrdí Pavol Hrušovský (KDH).

Dnes samosprávy nemôžu takéto zhromaždenie zakázať. Podľa Kaliňáka by túto možnosť mali mať, pretože zásah polície na podobných zhromaždeniach je drahý. Náklady spojené s demonštráciou, ktorú zvolali extrémisti, vyčíslené ešte nie sú. Počas akcie zasahovalo 997 policajtov a viac ako 500 bolo v zálohách. V utorok 15 z nich dostali ocenenie ministra vnútra a premiéra.

© Autorské práva vyhradené

64 debata chyba
Viac na túto tému: #Robert Fico #extrémizmus #právo zhromažďovania
Čítajte Pravdu bez reklamy

Svižnejší web a články bez rušenia. Žiadne reklamy iba za 1,50 € mesačne.

Pravda bez reklamy