Gašpar: Bratislava bola pre extrémistov generálkou

, , 25.06.2015 12:00
Tibor Gašpar
Prezident Policajného zboru Tibor Gašpar hodnotí zvládnutie zhromaždenia extrémistov zo strany polície veľmi pozitívne. Autor: ,

Za to, ako dopadla sobotňajšia demonštrácia extrémistov proti islamizmu, nesie zodpovednosť aj bratislavská mestská časť Staré Mesto, tvrdí prezident Policajného zboru Tibor Gašpar. „Mestská časť Staré Mesto vedela, že dávala súhlas na preteky, že tu bude Globsec, že má štyri oznámené zhromaždenia v centre mesta. Kto mohol do toho viac zasiahnuť, keď nie práve obec?“ pýta sa Gašpar.

Viete už, kto zaútočil na arabskú rodinu s malým dieťaťom, ktorá prišla do Bratislavy na promócie syna, a na kameramana cyklistických pretekov?
V tejto fáze sa identifikuje, kto mal toho kameramana udrieť popolníkom po hlave. Toto konanie možno bude napĺňať skutkovú podstatu ťažkého ublíženia na zdraví. Verím, že v dohľadnom čase útočníka presne identifikujeme a obviníme. Aj pri útočníkoch na arabskú rodinu už prebieha identifikácia páchateľov. Predpokladám, že počet obvinených z trestnej činnosti stúpne asi na 50 osôb.

Zadržali ste a obvinili 19 českých radikálov. Hrozí týmto futbalovým ultras zákaz vstupu na Slovensko?
Obvinených českých chuligánov budeme stíhať u nás alebo ich postúpime na trestné stíhanie do Českej republiky. Po vynesení rozsudku súdom budeme iniciovať zákaz vstupu na územie Slovenska.

Ako s odstupom času hodnotíte zvládnutie zhromaždenia extrémistov zo strany polície?
Treba povedať, že na tie riziká, ktoré hrozili z celého verejného zhromaždenia alebo tých viacerých zhromaždení, to hodnotím veľmi pozitívne. Možno sa niekomu zdá, že boli narušené cyklistické preteky, že predsa len bol nejaký problém, ale my sme počítali s oveľa väčšími problémami. Štruktúra verejného zhromaždenia bola veľmi riziková. Bola to zostava osôb, ktoré v zásade neprišli prejavovať svoje presvedčenie, svoj názor, a ak áno, bol to názor extrémistický. Ich zámer bol prísť a robiť výtržnosti.

Všetci sme vedeli, že najrizikovejšia fáza nastane po rozpustení zhromaždenia. Zvolávateľ by mal podľa zákona zabezpečiť jeho pokojný priebeh, ale tak to nebýva.

Dokázali by ste zvládnuť aj situáciu, ak by do Bratislavy prišlo avizovaných 70-tisíc demonštrantov?
Treba povedať, že Policajný zbor má približne 23-tisíc ľudí. Keby prišlo 70-tisíc účastníkov, asi by sme to nezvládli. Ani 23-tisíc ľudí by nemohlo prísť do Bratislavy. My nemôžeme nechať zvyšok Slovenska bez dohľadu. Vždy je to tak, že pred každým zhromaždením polícia monitoruje isté obdobie aktivitu určitých ľudí. Skúsenosti nám hovoria, že účasť je vždy menej ako 50-percentná z tých, čo prejavia záujem prísť. Aj tak sa nám zdalo tých štyritisíc, ktorí na demonštráciu dorazili, dosť veľa.

Vedeli sme, že prídu slovenskí a českí futbaloví fanúšikovia, ale pridali sa aj poľskí či srbskí chuligáni. Ich mobilizácia bola veľká. Okrem toho sa prihlasovali aj rôzne hnutia a občianske združenia, ktoré sú istým spôsobom až militantné skupiny. Predstavovali riziko, že budú chcieť svoj názor prejaviť nielen ústne. Práve od toho všetkého sa odvíjal rozsah opatrení a ich nastavenie.

O aké opatrenia išlo?
Prvý perimeter kontroly sme robili na hraniciach. Tam, kde hrozil príchod cudzincov. Už pri prvých kontrolách sme predviedli minimálne 25 ľudí. Mali pri sebe predmety, ktoré zrejme chceli použiť na narušenie poriadku, na násilnosti. Boli to chladné zbrane, nože zvané motýle, samurajské nože, teleskopické obušky, atrapy rôznych výbušnín. Ďalších vyše 800 prešlo minimálne kontrolou totožnosti.

Pokiaľ by došlo v Bratislave k výtržnostiam a oni by boli s nimi stotožnení, tak by sme vedeli voči nim vyvodiť zodpovednosť. Tí cudzinci už boli u nás s vedomím, že o nich vieme, a tiež to, kto sú. Tým sme na nich vytvorili psychologický efekt, a tak sa napokon rozhodli, že nebudú páchať násilnosti, lebo sme poznali ich totožnosť.

Situácia bola napätá pri míňaní dvoch táborov – extrémistov a protestujúcich proti fašizmu – na Hodžovom námestí. Nemohli ste zvoliť inú trasu?
Pri míňaní sme očakávali problémy. Bohužiaľ, polícia, ak má dodržať zákon o zhromažďovacom práve, musí umožniť zvolávateľovi a účastníkom sa presúvať a byť na tých miestach, ktoré si v oznámení označili. Obec v tomto prípade rozhodla, že to bolo skoro na kontakte týchto dvoch zhromaždení. Nemôžeme sa svojvoľne rozhodnúť, že tam tých ľudí nepustíme. Museli sme zabezpečiť, aby sa nedostali do vzájomného konfliktu, čo sa nám podarilo.

Demonštrácia prebehla v podstate bez násilností, okrem niekoľkých svetlíc, ktoré vhodili extrémisti do druhého tábora. Problémy nastali až po jej rozpustení…
Všetci sme vedeli, že najrizikovejšia fáza nastane po rozpustení zhromaždenia. Zvolávateľ by mal podľa zákona zabezpečiť jeho pokojný priebeh, ale tak to nebýva. To, ako sa rozhodne správať štyritisíc ľudí, sa nedá presne predvídať. Vedeli sme, že sa budú trhať na menšie skupinky, že môžu byť agresívne a môžu si vybrať rôzne ciele – vládu, konferenciu Globsec, parlament. Tie miesta sme zabezpečili rezervami a naše sily a prostriedky sa presúvali za skupinami.

Ako sa teda dostali k Bratislavskému hradu a k účastníkom cyklistických pretekov?
Nie je možné za každého účastníka postaviť jedného policajta. Na území mesta sa pohybovali aj mobilné hliadky, ktoré mali reagovať na situácie, keď by došlo k narušeniu verejného poriadku. Tento scenár nastal aj pod Hradom pri Židovskej ulici, kde boli prvé mobilné hliadky, následne prišli pešie sily a pomohli hliadke zvládnuť situáciu. My môžeme v tejto fáze reagovať len na to, čo sa stane. Nemôžeme rozložiť policajtov na každej ulici, ku každému domu a výkladu.

Cieľom tých 300 chuligánov boli medzinárodné cyklistické preteky?
Časť účastníkov sa vybrala na Nový most a odtiaľ smerom ku Globsecu. Keď videli zábrany, ktoré oddeľovali divákov od cyklistov, mysleli si, že sú v mieste konania Globsecu. Došlo však k omylu. Voči divákom a pretekárom cyklistického podujatia sa správali agresívne. Situácia sa vyvinula tak, že policajti predbežne predviedli minimálne 27 osôb a následne 45 osôb. Už to svedčí o tom, že sme tam boli včas. Využili sme všetky kamery, ktoré sú nainštalované v meste. Budem presadzovať, aby sa kamery doplnili tam, kde ešte nie sú. Toto zariadenie je veľký pomocník, aby sme mohli reagovať včas.

Nemohla polícia, podobne ako na športových podujatiach, po skončení akcie odprevadiť účastníkov na stanicu?
Zákon o športových podujatiach sa odlišuje od zákona o zhromažďovacom práve. Aj pre nás by to bolo ideálne, keby sme takto mohli riadiť priebeh zhromaždenia, ale nie je to možné. Zhromaždenie sa koná na voľnom priestranstve a ako som už povedal, protesty boli ohlásené nielen na Námestí SNP, nielen na Predstaničnom námestí, ale mali označené viaceré ulice, ktorými mohli prechádzať. Nemohli sme im zakázať pohyb po týchto miestach.

Upozornili ste zástupcov obce na možné bezpečnostné riziká?
Mala by to byť predovšetkým iniciatíva obce, ktorá by si mala pýtať informácie od polície a zároveň komunikovať so zvolávateľom. Pred zhromaždením si ich mala zavolať a požiadať o zvýšenie počtu usporiadateľskej služby, prípadne sa dohodnúť na zmene miesta a času.

Požiadalo Staré Mesto políciu o nejaké informácie?
Bohužiaľ, to vyzeralo tak, že sme im nasilu tie informácie dali. Z môjho pokynu dostala mestská časť dve písomné informácie o tom, čo polícia zistila, aké sú riziká, čo všetko môže nastať. Ak by obec chcela aktívne do toho vstúpiť a mať na zreteli aj iných obyvateľov mesta, nielen účastníkov a zvolávateľa, tak si myslím, že mohla byť oveľa aktívnejšia. Ak niekto oznámi, že sa má zísť 100 ľudí a pripraví si len päť osôb usporiadateľskej služby, ktorá má na bezpečnosť a poriadok akcie dohliadať, a zíde sa tam štyritisíc ľudí, tak je tých päť členov málo. Podobne je to na športových podujatiach. Ja si myslím, že jedna z tých zmien v zákone by mala byť, že zvolávateľ by mal zabezpečiť dostatočný počet osôb usporiadateľskej služby.

Čo bolo v tých listoch?
My sme tlačili, aby obec požiadala zvolávateľov, nech si zvýšia počet usporiadateľskej služby. Okrem toho sme žiadali, aby zvážila, ako definitívne odsúhlasí miesta, kde budú prebiehať zhromaždenia. Mestská časť Staré Mesto vedela, že dávala súhlas na preteky, že tu bude Globsec, že má štyri oznámené zhromaždenia v centre mesta, ktoré sa konali v tesnej blízkosti.

Vedela, že sú to zhromaždenia smerujúce filozofiou proti sebe. Kto mohol do toho viac zasiahnuť, keď nie práve obec? My v zákone také oprávnenia nemáme. Netreba zabudnúť na zodpovednosť obce, aby sa nestavali k tomu ako štatisti, ktorí nič nemôžu. Ja nehovorím, že ich oprávnenia sú výnimočné, ten zákon by fakt potreboval prevetrať, ale nie sú úplne bezbranní.

Obec môže zo zákona zhromaždenie zakázať len vtedy, ak smeruje k výzve. Mohol to byť tento prípad?
Zákon hovorí o zákaze, ale za istých podmienok. Či boli, alebo neboli naplnené, nechcem špekulovať. Ale blížilo sa to k tomu.

Ak na zhromaždení odznejú napríklad rasistické prejavy, obec má právo ho rozpustiť. Prečo tak neurobila a prečo to nespravila aj polícia?
Zástupca mestskej časti môže v prípade, že sa nenapĺňa účel zhromaždenia, vystúpiť a rozpustiť zhromaždenie. To musí spraviť obec. Čítal som úvahy, prečo polícia nerozpustila štvortisícový dav. Z taktického hľadiska to nie je možné. Ak sa tam naplnili nejaké trestné činy vo forme vyjadrení účastníkov, polícia ich teraz vyhodnocuje. Ak by sme dav rozpustili, vyvolali by sme väčšiu agresivitu ľudí. Rozptýlili by sa do menších skupín a ich správanie by bolo nekontrolovateľné.

Koľko z demonštrantov je ešte zadržaných a koľko ste už obvinili?
V niektorých prípadoch sú už páchatelia známi. Obvinených je 32 osôb a v samostatnom konaní sú dvaja obvinení z útoku na verejného činiteľa. Tam išlo o kopnutie policajta do hlavy a útok dlažobnou kockou. Ďalej prešetrujeme 45 podozrivých osôb. Zisťuje sa, ktoré sa dopustili trestného činu výtržníctva a poškodzovania cudzej veci. Musíme presne určiť, kto je zodpovedný za tieto činy a kto bol len v tej skupine, čo útočila.

Na zásah polície odzneli v médiách viaceré kritiky. Týkali sa neskorého zásahu v prípade už spomínanej arabskej rodiny. Ich syn po útoku radikálov vyhlásil, že na Slovensku nezostane.
Nesúhlasím s tým, že polícia pri napadnutí arabskej rodiny nezasiahla včas. Okolo tej rodiny boli veľmi rýchlo tri alebo štyri dvojčlenné hliadky, ktoré ju chránili pred ďalším útokom. My či chceme, alebo nie, môžeme začať konať, len ak sa začne protiprávne konanie. Policajti boli rozmiestnení vo všetkých rizikových lokalitách mesta. Aby sme boli všade, muselo by tu byť rozmiestených 20-tisíc policajtov na každých sto metrov.

Všetko od okamihu rozpustenia protestného zhromaždenia už bolo v režime, že ak bol nahlásený incident, polícia zakročila. Tu hrozilo niečo, čo vídame len z televíznych obrazoviek. Určité skupiny v Bratislave chystali, ako vieme z operatívnych informácií, akúsi generálku na to, ako sa bude najbližšie postupovať v Brne a ešte aj v iných európskych mestách, kde sa má niečo podobné udiať.

Ako hodnotíte zákrok, ktorý je na medializovanom videu, kde policajti niekoho, koho nevidieť, bijú a kopú?
To video som vyhodnotil ako podnet na kontrolu. Nedá sa z neho robiť záver, ako ho urobili niektoré médiá. Je na ňom vidieť skupinu ťažkoodencov, ako používajú donucovacie prostriedky voči, a to zdôrazňujem, viacerým osobám a nie voči jednému. Z videa nevidieť, čo tomu predchádzalo. Dá sa predpokladať, keďže to bolo v blízkosti Židovskej ulice, že ide o zákrok voči osobám, ktoré páchali násilnosti voči cyklistom, divákom na pretekoch a policajným vozidlám.

Či v tom okamihu majú v rukách dlažobné kocky, či palice, alebo neuposlúchli výzvu, aby si ľahli na brucho, to bude práve predmetom zisťovania kontroly. Zatiaľ to preveruje kontrola policajného prezídia a ak sa začnú napĺňať podozrenia z trestnej činnosti policajtov, v tom okamihu sa to odstúpi Úradu inšpekčnej služby ministerstva vnútra.

Kedy môže polícia využiť donucovacie prostriedky, aké sme videli na spomínanom zázname?
Polícia zasahovala pod takzvaným jednotným velením, čo znamená, že ak na skupinu policajtov útočí skupina útočníkov, velenie vydáva rozkaz na použitie donucovacích prostriedkov. Vtedy sú všetci policajti oprávnení použiť donucovacie prostriedky voči útočníkom bez ohľadu na to, či všetci útočníci držia, alebo nedržia v ruke kameň. V tomto systéme zákroku sa to nedá úplne prísne selektovať.

Počkajme na to, aby sa zistilo, koľkí boli na tej zemi a akým spôsobom sa správali. Či bolo vhodné používať tak, ako vidieť na videu, donucovacie prostriedky. Páchatelia si musia byť vedomí, že ak používajú dlažobné kocky, polícia zakročí. Hľadať pomer medzi agresivitou donucovacích prostriedkov a mierou toho, aký je útok, treba individuálne. Preto treba počkať, ako bude tento zákrok vyhodnotený, a potom robme závery.

Čo sa v takýchto situáciách považuje za primeraný zásah?
Či bol primeraný počet policajtov na počet účastníkov, či donucovacie prostriedky v istom okamihu už nemuseli byť použité, alebo mali byť používané naďalej. To sa dá posúdiť len individuálne v konkrétnom prípade. Na to nie je presná hranica, to treba posúdiť od prípadu k prípadu.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#polícia #extrémisti #demonštrácia #Tibor Gašpar
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku