Celoročná drina sa vyplatila. Od pondelka do stredy nazbieral najviac bodov v štyroch disciplínach, ktoré sa konali prvý deň v Kútoch a ďalšie dva dni v Trnave. Popradskí hasiči tak porazili minuloročných víťazov z Bratislavy.
„Prvý titul sme získali v roku 1994,“ prezrádza vedúci družstva Rastislav Fabiny (41). U hasičov pracuje 25 rokov, z toho 15 rokov behal za slovenskú reprezentáciu. Športovú kariéru ukončil pred tromi rokmi, teraz pomáha s prípravou mladších.
V družstve ich je 15, na majstrovstvách ich súťažilo desať. „Naši hasiči sú aj v reprezentačnom výbere Slovenska.“ Veľkú zásluhu na výsledkoch družstva pripisuje podpore zo strany vedenia.
Podľa Fabinyho je príprava na súťaže obrovská drina, ktorá je zameraná na celkovú fyzickú zdatnosť hasiča. Tá je jedným z najdôležitejších predpokladov pre túto prácu. „Je to systematická celoročná práca, ktorej vyvrcholením sú slovenské majstrovstvá.“ Tak ako atléti, aj hasiči majú tréningové plány. Trénujú počas zmien v rámci fyzickej prípravy. Jej súčasťou je špeciálna príprava, ktorá zahŕňa aj hasičský šport.
Najviac medailí si za popradských hasičov odniesol Viliam Štinčík (44). Získal ich spolu šesť za individuálne aj kolektívne výkony. Aj v predchádzajúcich ročníkoch sa umiestnil na popredných priečkach. Recept je podľa neho jednoduchý. Človeka to musí baviť a musí sa kondične udržiavať.
„V mojom veku to teraz zaberá viac času,“ hovorí so smiechom. Pred nástupom k zboru sa venoval atletike, hoci nie na vysokej úrovni. Hasičom je 23 rokov a hasičskému športu sa venuje od začiatku. Jeho obľúbenou disciplínou bol beh na 100 metrov cez prekážky, postupne sa mu do krvi dostal výstup na vežu.
Najväčšie čaro majú podľa Štinčíka kolektívne disciplíny. „Pomáhajú posilňovať spoluprácu v kolektíve, ktorá je dôležitá pri skutočných výjazdoch.“ Hasiči sa pri nich učia aj zvládanie záťažových situácií. „Pri našej práci nikdy neviete, čo sa stane. Vyrážame k nehodám či požiarom, ktoré nie sú príjemné.“
Foto: Žaneta Mikulíková, Pravda
Jednotlivé disciplíny v sebe kombinujú atletiku a hasičské zručnosti. Sú neuveriteľne dynamické, stačí jeden nevydarený pohyb a dobre rozbehnutý začiatok sa môže skončiť napríklad aj pádom z kladiny. Na súťažiacich sa dobre pozeralo, hoci na tribúne trnavského štadióna veľa divákov nesedelo. Živý prenos z majstrovstiev, ktoré majú takmer polstoročnú históriu, si však na internete pozrelo asi 3 500 ľudí.
Na súťaži sa zúčastnilo stotridsať profesionálnych a dobrovoľných hasičov. Na tri dni vymenili služobné uniformy za pretekárske dresy. Telesnú zdatnosť a fyzickú kondíciu hasičov z celého Slovenska preverili štyri disciplíny. Prvý deň vyrážali pretekári zo štartovacích blokov s rebríkom v ruke. Bežali s ním k cvičnej veži, na ktorú sa museli pomocou neho vyšplhať. Časomiera sa zastavila, až keď sa dostali na štvrté poschodie, ktoré sa nachádza vo výške takmer 11 metrov.
Druhý deň prebiehal beh na 100 metrov a štafeta 4×100 metrov. Obe bežecké disciplíny sťažovali súťažiacim rôzne prekážky. Posledný deň zavŕšil požiarny útok, ktorý nazývajú aj „kráľovskou disciplínou“. Podľa hovorkyne prezídia hasičov Zuzany Farkasovej má táto disciplína aj samostatné súťaže.
Aj napriek drine sa vyskytnú pády
Na trnavskom atletickom štadióne sa rozcvičujú hasiči v pretekárskych dresoch a helmách. Zahrievajú sa, naťahujú si svaly, skúšajú si rozbeh a prekážky, ktoré treba zdolať na stometrovej trase. Musia sa sústrediť, pretože ich čaká kolektívna disciplína. Popoludnie druhého dňa majstrovstiev Slovenska v hasičskom športe je vyhradené pre bežeckú štafetu.
Bežecký ovál je rozdelený na štyri stometrové úseky s rôznymi prekážkami. Pri každom z nich stoja rozhodcovia s bielymi a červenými vlajkami. Signalizujú nimi, či všetko prebehlo v súlade s pravidlami. Koordinácia je zabezpečená pomocou vysielačiek. „Na štart sa pripraví prvé mužstvo,“ nesie sa nad štadiónom výzva hlásateľa. Štyria pretekári sa dostavia na svoje miesta. Zaznie štartovací výstrel.
Prvý pretekár vybieha so štafetovým kolíkom a rebríkom. „Poď, poď, poď!“ snaží sa ho motivovať kolega z mužstva. Na svojom úseku musí prekonať malý drevený domček. Rebríkom sa dostane na jeho strechu a prebehne po jej vonkajšej hrane. Po zoskoku pokračuje k druhému pretekárovi, ktorý sa pripravuje na odovzdanie kolíka. Jeho úlohou je preliezť dva metre vysokú plnú stenu, ktorá sa nachádza v polovici trasy.
Tretieho pretekára čaká kladina. Skôr ako na ňu vybehne, musí vziať do rúk navinuté hadice. Štafetový kolík si preto vloží medzi zuby. Po prebehnutí kladiny hadice rozvinie a urobí niekoľko spájacích úkonov. Nie je to až také jednoduché, ako sa môže na prvý pohľad zdať. Na tomto úseku sa vyskytol aj pád.
Kolík preberá posledný zo štvorčlenného štafetového tímu. Ako jediný má hasičskú uniformu. Má to svoj dôvod. Po pár metroch berie do rúk hasiaci prístroj, pretože ďalej ho čaká zapálená horľavá tekutina. Aby mohol pokračovať do cieľa, musí oheň čo najrýchlejšie uhasiť. Na chvíľu sa pretekár stratí v bielom opare. Vybieha z neho už len s kolíkom a mieri do cieľa.
(zan)