Najvyšší súd vo štvrtok rozhodol o tom, že obvinený Ladislav H., ktorý sa mal dopustiť podplácania v snahe zarobiť na nákupe a predaji soli pre jeden zo samosprávnych krajov, bude stíhaný väzobne.
Kauza nákupov soli má však oveľa širšie rozmery. Je podozrenie, že viaceré kraje vrátane diaľničnej spoločnosti nakupujú soľ predražene. Z nejasných dôvodov niektoré inštitúcie nevyužívajú lacnejšie nákupy cez komerčnú Komoditnú burzu Bratislava, aj keď ide ročne o niekoľko miliónov eur. Na burze sa len vlani začalo obchodovať aj s posypovou soľou, kde je cena nižšia, čo zrejme skrížilo plány niektorým špekulantom.
„Pokus o moje podplatenie svedčí o tom, že nákup posypovej soli je veľký biznis. Cena, ktorú vygeneruje burza, je približne o 30 percent nižšia ako cena, za ktorú nakupujú tento tovar niektoré samosprávne kraje či Národná diaľničná spoločnosť,“ hovorí Pavol Scholtz, šéf komoditnej burzy.
Burza uvádza, že snahy o manipulovanie sa začali vo februári tohto roka. Inštitúcia tvrdí, že ich odhalila na základe podozrivého správania a zadávania ponúk spoločností Nelux a AS Partneri. Disciplinárna komisia burzy im následne uložila pokutu vo výške 10-tisíc eur a navrhla ich na vylúčenie z burzy. „Voči tomuto rozhodnutiu sme sa odvolali, nakoľko nebolo dokázané naše protiprávne konanie ani porušenie ustanovení burzových pravidiel,“ uviedol pre Pravdu Štefan Hofer, majiteľ spoločnosti AS Partneri. Denník Pravda dal priestor na vyjadrenie aj firme Nelux a tiež Ladislavovi H., stanovisko však vo štvrtok neposkytli.
Hovorca komoditnej burzy Pavel Machala uviedol, že Ladislav H. zo spoločnosti Nelux požadoval zrušenie kótovania cien posypovej soli. Posledným krokom bolo ponúknutie úplatku, s cieľom zmanipulovania ceny danej komodity. Pavol Scholtz však spolupracoval s políciou, ktorá celý proces monitorovala a Ladislava H. bezprostredne po odovzdaní úplatku zadržala. „Národná kriminálna agentúra osobu dňa 15. júna 2015 zadržala a vyšetrovateľ ju dňa 16. júna 2015 obvinil zo zločinu podplácania. Zároveň navrhol jej väzobné stíhanie,“ uviedol hovorca Prezídia Policajného zboru Michal Slivka. Najvyšší súd denníku Pravda vo štvrtok potvrdil, že rozhodol o tom, že Ladislav H. bude stíhaný väzobne.
Hovorca komoditnej burzy Pavel Machala povedal, že v prípade pokusu o úplatok mal obchodník soľ zaistiť pre Banskobystrický samosprávny kraj. Machala zároveň tvrdí, že kraj o danej transakcii do poslednej chvíle nevedel. Denník Pravda oslovil aj hovorcu daného kraja Vladimíra Gürtlera, ktorý však stanovisko do uzávierky aktuálneho vydania novín neposkytol.
Komoditná burza Bratislava (KBB) vidí v nákupe posypovej soli prostredníctvom jej služieb úsporu verejných financií. Podľa jej vyjadrení len Banskobystrický samosprávny kraj za minulý rok pri nákupe posypovej soli ušetril 50 % finančných prostriedkov. „Je zaužívanou praxou, že tento materiál sa nakupuje cez verejné obstarávania, ktoré spravidla vygenerujú vyššiu sumu, ako je na KBB,“ uvádza burza vo svojom tlačovom vyhlásení. V tomto jej však odporuje Správa štátnych hmotných rezerv (SŠHR) SR, ktorá za hospodárnejšie považuje verejné obstarávanie. „Pri obstarávaní jednotlivých komodít SŠHR SR pravidelne vyhodnocuje použitie najhospodárnejšieho a najefektívnejšieho postupu. Z dlhodobého hľadiska SŠHR SR ako verejný obstarávateľ využíva inštitúty ponúkané priamo zákonom o verejnom obstarávaní,“ uviedla hovorkyňa SŠHR Marcela Zelinková.
Drahú posypovú soľ nakupuje podľa Komoditnej burzy Bratislava aj Národná diaľničná spoločnosť. Diaľničiari mali vo februári uzatvoriť dodatok zmluvy so spoločnosťou N-POWER, podľa ktorého im firma mala dodať 74¤800 ton posypovej soli za 109 eur za tonu. V tom čase sa na komoditnej burze dal materiál nakúpiť za 80 eur za tonu. Vyjadrenie Pavla Neumanna, majiteľa firmy N-POWER, sa denníku Pravda získať nepodarilo. Podľa internetového výpisu bola k 23. júnu 2015 firma s týmto názvom vymazaná z Obchodného registra SR. Jej právnym nástupcom sa stala iná firma.
Národná diaľničná spoločnosť (NDS) argumentuje tým, že s dotknutou spoločnosťou má uzatvorenú rámcovú zmluvu, ktorá je len akousi poistkou v prípade náhlej potreby posypovej soli. „Národná diaľničná spoločnosť nakupuje soľ od minulej zimy 2014/2015 v prevažnej miere cez Komoditnú burzu (67 % celkovej tonáže za uplynulú zimu, t. j. 9 975 t). Po zvládnutí procesných úkonov registrácie na burze sme prvý nákup cez Komoditnú burzu zrealizovali pred Vianocami 23.12. 2014. Prevažujúce nákupy soli cez Komoditnú burzu slúžia Národnej diaľničnej spoločnosti na plánované dopĺňanie zásob soli v silách," píše sa v stanovisku NDS, ktoré poslala hovorkyňa diaľničiarov Eva Žgravčáková. "Nákupy soli prostredníctvom rámcových zmlúv, ktoré má Národná diaľničná spoločnosť uzatvorené od minulého roku, tvorili výraznú menšinu (23 % celkovej tonáže za uplynulú zimu, t. j. 4 864 t). Takéto nákupy soli realizujeme iba v urgentných prípadoch zimy, čo Komoditná burza zabezpečiť nedokáže,“ dodala NDS.
Z vyjadrení burzy však vyplýva, že diaľničiari plytvali verejnými financiami za nakúpenú soľ. Na otázku, či ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja vyvodí voči generálnemu riaditeľovi NDS za predraženú rámcovú zmluvu následky, hovorca rezortu Martin Kóňa odkázal denník Pravda na Národnú diaľničnú spoločnosť a priamo neodpovedal.
Ukazuje sa pritom, že cenu vyššiu ako 80 eur za tonu, ktorú ponúkala burza, akceptujú aj v iných inštitúciách. Denník Pravda oslovil všetkých osem krajov s otázkou, koľko soli a za akú cenu vlani nakúpili. Viaceré kraje vo štvrtok neodpovedali. Nitriansky samosprávny kraj priznal, že nakúpil za posledné zimné obdobie 2014/2015 5 164,56 tony posypovej soli a 1 tona stála 117,90 eura. Žilinský kraj v minulom zimnom období nakúpil 9 200 ton chemického posypového materiálu v cene 133 až 138 eur/t (vrátane DPH). „Uvedená cena bola vysúťažená spolu s nákladmi na dopravu do jednotlivých skladov. Zo zimného obdobia 2013/2014 bol na skladoch zostatok 7 000 ton chemického posypového materiálu,“ uviedol kraj v stanovisku.
Komoditná burza Bratislava poukázala aj na podľa nej nevýhodný nákup Správy štátnych hmotných rezerv, keď v roku 2014 došlo k nákupu obilia za cenu 212 eur za tonu. V tom čase však burza kótovala cenu 170 eur za tonu. „Správa štátnych hmotných rezerv Slovenskej republiky považuje túto nekalú mediálnu kampaň a obvinenia, ktoré boli preukázateľne vyvrátené, za vykonštruované a neopodstatnené,“ uvádza inštitúcia na svojej stránke. Odvoláva sa na uznesenie výboru pre pôdohospodárstvo a životné prostredie, ktoré konštatovalo, že pri obstarávaní komodity neboli preukázané žiadne pochybenia.