Akým spôsobom budú pracovať, však nemocnice ani lekári ešte poriadne nevedia. Na vychytanie rôznych nedostatkov má rezort asi rok a pol. Naplno by mal projekt fungovať od roku 2017.
Prvýkrát systém elektronického zdravotníctva eHealth odsúhlasila ešte prvá vláda Roberta Fica v roku 2008. Odvtedy sa niekoľkokrát odložil. Najskôr sa mal spustiť v roku 2010, potom v roku 2013. Nakoniec bol termín opäť odsunutý na január 2017. Či sa naozaj naplno odštartuje, pochybujú viacerí ľudia v oblasti zdravotníctva.
Lekárnici uvádzajú, že celý systém vyzerá jednoducho, ale je s tým spojených viacero komplikácií, najmä technického charakteru. Poukazujú tiež na chýbajúce počítače či vybavenie k nim.
„Neviem si tiež veľmi predstaviť, akým spôsobom budú riešené mnohé vidiecke lekárne v odľahlých regiónoch, ako tam bude zabezpečené pripojenie k internetu,“ uviedol prezident Slovenskej lekárnickej komory Ondrej Sukeľ.
Mnohé lekárne aj ambulancie stoja pred problémom, ako vyriešia peniaze na zabezpečenie techniky, softvérov, počítačov aj čítačiek. Napríklad aj výpadok prúdu alebo zneprístupnenie servera by malo byť podľa Sukeľa nejakým spôsobom ošetrené, pretože by bolo ohrozené, že sa nedostanú k elektronickému receptu a liekom.
Asociácia súkromných lekárov mala k projektu viacero pripomienok. Podľa jej viceprezidenta Mariána Šótha ide najmä o vydávanie čipových kariet s kódmi pre pacientov či o technické vybavenie pre lekárov.
„Nie každý lekár drží krok s dobou a ak mu doteraz na dátovo nenáročne záznamy stačil menej výkonný počítač, po novom to tak už nebude, pretože aj hardvérové vybavenie bude musieť spĺňať určité technické parametre,“ zdôraznil Šóth. Podobne to bude aj s pripojením na internet. Zabezpečenie modernejšej techniky bude pre lekárov predstavovať zvýšené náklady. Zatiaľ ich ešte nevedel vyčísliť, pretože nie sú známe technické požiadavky.
Problémom podľa Šótha bude aj naplnenie centrálneho úložiska informáciami o pacientoch. „Hodili to na všeobecných lekárov, ale ak má niekto 1 800 pacientov, tak napĺňanie tohto systému bude veľmi ťažké. Hlavne, ak sú niektoré zdravotné karty hrubé ako kniha Vojna a mier,“ dodal.
Zdravotnícky analytik Tomáš Szalay tvrdí, že systém eHealth nikdy nebude. „Za posledných sedem rokov jeho odkladania sa zásadným spôsobom menili špecifikácie, požiadavky aj lídri projektu. Nikto nie je zaň zodpovedný ani politicky a už sa minuli peniaze,“ povedal Szalay.
Elektronický systém budú zatiaľ testovať štyri nemocnice, postupne k nim majú pribudnúť ďalšie. Ide o Nemocnicu Sv. Michala v Bratislave, Nemocnicu v Malackách, Stredoslovenský ústav srdcovocievnych chorôb v Banskej Bystrici a Východoslovenský ústav srdcových chorôb v Košiciach.
„Do pilotnej prevádzky budú zapojené zariadenia tak, aby sme pokryli regióny v rámci celého Slovenska,“ povedal hovorca ministerstva zdravotníctva Peter Bubla.
Denník Pravda zariadenia oslovil s otázkou, ako sú na spustenie skúšobnej prevádzky pripravené. Dve nemocnice povedali, že pripravujú informačný systém, jeden špecializovaný ústav na liečbu srdcových ochorení v Košiciach sa vyjadrí až na jeseň po spustení pilotnej prevádzky, druhý z Banskej Bystrice iba opísal, čo prinesie elektronický systém. Ako sú pripravení, neuviedli.
„V Nemocnici v Malackách už prebieha úprava nemocničného informačného systému tak, aby bol kompatibilný s Národným zdravotníckym informačným systémom,“ povedala hovorkyňa Lenka Gondová. Viac informácií poskytla Nemocnica sv. Michala v Bratislave.
„Momentálne prebiehajú testy pripojenia a prepojenia systémov. Skúšobná prevádzka na vybraných pracoviskách našej nemocnice by mala byť spustená na jeseň tohto roku, do tejto doby budú vybratí pracovníci testovať systém na tzv. avataroch,“ priblížil vedúci tímu implementácie eHealthu v nemocnici Michal Porubčan s tým, že pacient do procesu eHealth vstúpi až v ostrej fáze projektu.
Pre lekárov sa podľa neho zásadne systém práce nezmení. Dokumentáciu vedú v papierovej aj v elektronickej forme, recepty sa vypisujú elektronicky, prípadne aj s čiarovým kódom obdobne, ako bude v systéme eHealth. Po spustení sa údaje z nemocničného systému prenesú do systému eHealth.
Elektronizácia zdravotníctva má zjednodušiť komunikáciu medzi ambulanciami, nemocnicami, lekárňami, zdravotnými poisťovňami a laboratóriami. Lekári budú mať základné informácie o zdravotnom stave pacienta, o aktuálnych či prekonaných ochoreniach, laboratórnych výsledkoch, očkovaniach či alergiách. Pacient si bude môcť cez internet pozerať svoje zdravotné záznamy, môže si ich kontrolovať, kto k nim pristupoval. Všetky informácie budú na centrálnom úložisku.
Na prihlásenie do systému pacientom budú slúžiť elektronické zdravotné preukazy s čipom, ktoré budú vydávať zdravotné poisťovne. V rámci skúšobnej fázy budú nateraz postačovať aj elektronické občianske preukazy. Podľa Šótha lekár bude mať dve čítačky. Jedna bude slúžiť ako vstup do systému pre lekára, druhá pre pacienta.
„Pacient si bude musieť nosiť so sebou čipovú kartu aj s PIN-kódom, bez nej sa lekár dostane k jeho údajom len veľmi komplikovane,“ vysvetlil Šóth, akoby mal systém fungovať. Ak ju pacient zabudne, prípadne mu ju ukradnú, môže to byť problém.
Pri úplnej elektronizácii by už recepty nemali neexistovať. „Lekár by mal lieky predpisovať uložením na centrálne úložisko a lekárnik z ktorejkoľvek lekárne s pomocou pacientovej identifikačnej karty a vlastnej profesijnej karty by mal vedieť sprístupniť tento záznam a následne liek vydať,“ povedal lekárnik Sukeľ.
Ministerstvo zdravotníctva financovalo prvotnú fázu eHealth z fondov EÚ. Na celý systém elektronizácie doteraz zazmluvnili projekty vo výške približne 47 miliónov eur.