Spájanie malých škôl sa má odložiť o rok

Rozhodovanie o rušení málotriedok a spájaní škôl s menším počtom žiakov sa odloží na budúcu vládu. Postarať sa o to môže pozmeňovací návrh, ktorý pri rokovaní o novele školského zákona predložili opoziční poslanci.

, 29.06.2015 13:00
škola, učiteľka, žiačka Foto:
O málotriedkach zrejme rozhodne až budúca vláda.
debata (1)

Minister školstva takúto možnosť pripustil, pre pokračujúce rokovanie o tejto téme sa napokon odložilo hlasovanie o zákone, ktorým majú zároveň dostať obce a župy dvojité právo veta pri menovaní riaditeľov škôl.

Podľa pozmeňujúceho návrhu Árpáda Érseka (Most-Híd) by sa mala o rok odložiť účinnosť ustanovení o minimálnych počtoch žiakov v triedach. Zákon tieto počty stanovil už v decembri 2013, účinnosť mali nadobudnúť od septembra tohto roka. Šéf Mostu-Híd Béla Bugár povedal, že na túto zmenu sa ministerstvo, obce ani školy nestihli pripraviť.

„Myslíme si, že riešením je odklad. Za rok sa dá pripraviť na to, či budú školské autobusy, alebo to budeme musieť riešiť inak, aj zriaďovateľ sa na to musí pripraviť,“ povedal Bugár. Zdôraznil, že ide približne o 200 málotriedok. „Myslím si, že nie je možné málotriedku s 10 či 12 žiakmi dlhodobo udržať, len sa musíme pripraviť na to, akú alternatívu im navrhneme,“ dodal Bugár.

Na druhej strane však rezort školstva vyšiel málotriedkam v ústrety už v chystanej novele tým, že na prvom stupni umožní spájanie žiakov viacerých ročníkov do jednej triedy. Tlačový odbor rezortu školstva však uviedol, že minister pripúšťa aj možnosť odkladu zavedenia minimálnych počtov žiakov v triedach.

Podľa Vladimíra Crmomana zo Slovenskej komory učiteľov sú na spájanie škôl rôzne názory. „Rušenie môže byť ekonomickejšie, výhodnejšie, ale málotriedky sú citlivejšie aj podľa toho, v akom regióne sú. Sú aj také hlasy, že v niektorých prípadoch by bolo účelnejšie, ak by sa škola zrušila, na druhej strane, ak chceme, aby sa regióny rozvíjali, je dobré, ak tam škola je. Lebo, keď sa raz niečo zruší, potom sa to ťažko obnovuje,“ povedal Crmoman.

Učiteľov však teraz viac trápi iná chystaná zmena v návrhu zákona, o ktorom sa má hlasovať v utorok. Zriaďovatelia verejných základných a stredných škôl – teda starostovia, primátori a župani – majú po novom dostať právo veta pri menovaní riaditeľov škôl. Školské združenia pritom varujú, že sa tak rozšíri priestor na korupciu, klientelizmus a rodinkárstvo.

„Je to jednoduchá rovnica. Starosta si dosadí riaditeľa, ktorý mu pôjde po vôli a nebude mu robiť problémy pri rozdeľovaní financií,“ upozornil Crmoman. Pripomenul tiež výsledky prieskumu učiteľskej komory medzi takmer 1 400 školami, kde sa ukázalo, že na niektorých riaditeľov tlačia zriaďovatelia napríklad pri prijímaní zamestnancov, pričom majú uprednostňovať napríklad známych alebo príbuzných, stretávajú sa pritom s rôznym typom nátlaku či s vyhrážkami.

Väčší vplyv na rozhodovanie o tom, kto sa stane riaditeľom školy, už dlhšie žiadajú samosprávy. „Ten, kto nesie zodpovednosť a má povinnosti, musí mať aj dostatočnú právomoc a pôsobnosť pri riadení svojej rozpočtovej organizácie a škola takou organizáciou je,“ zdôvodnil Jozef Turčány, podpredseda Združenia miest a obcí Slovenska.

Podľa niektorých zástupcov škôl by bolo oveľa lepšie, ak by do rozhodovania o riaditeľoch škôl zasahovali radšej odborníci. „Dnes je to síce možnosť, ale som za to, aby bola povinnosť, že pri výbere kandidáta na riaditeľa by mal byť školský inšpektor. Namiesto práva veta pre zriaďovateľov by mal spôsobilosť kandidáta posúdiť školský inšpektor,“ povedal Ján Jurečko, riaditeľ Základnej školy v Spišskom Podhradí.

© Autorské práva vyhradené

1 debata chyba
Viac na túto tému: #školy #málotriedka
Čítajte Pravdu bez reklamy

Svižnejší web a články bez rušenia. Žiadne reklamy iba za 1,50 € mesačne.

Pravda bez reklamy