Podľa Petráka sa tak zrovnoprávni postavenie zriaďovateľa, ktorý je zodpovedný za financovanie a chod školy. Pôvodne z novely predloženej do parlamentu vyplývalo, že ak zriaďovateľ školy nebude spokojný s kandidátom na riaditeľa, ktorého navrhla rada školy na základe výberového konania, písomne odôvodní svoj nesúhlas rade školy a následne sa uskutoční nové výberové konanie. Z neho by vzišiel kandidát, ktorého by rada školy opäť navrhla zriaďovateľovi. Tento návrh už mal byť pre zriaďovateľa záväzný.
Podľa súčasného znenia zákona o štátnej správe v školstve zriaďovateľ vymenúva riaditeľa školy na návrh rady školy na základe výberového konania. Návrh rady školy je pritom pre zriaďovateľa školy záväzný.
Ministerstvo školstva na samom začiatku kreovania zákona navrhovalo právo veta pre zriaďovateľa, ak by nesúhlasil s kandidátom navrhnutým radou školy. Proti pôvodnému návrhu ministerstva vystúpili školské odbory, Slovenská komora učiteľov, ale aj Generálna prokuratúra SR. Navrhovaná úprava ministerstva podľa odborárov potierala demokratické princípy rozhodovania školskej samosprávy, vytvárala priestor pre politické nominácie riaditeľov, korupciu a rodinkárstvo a potierala princíp rovnosti príležitostí.
Rezort školstva sa preto rozhodol pre kompromisné riešenie, ktoré zachováva právo veta pre zriaďovateľa v prvom výberovom konaní a zároveň sa ponecháva demokratické postavenie rady školy. Petrákov návrh to však mení, hlavné slovo bude mať v druhom prípade zastupiteľstvo.
Novela mení termín zápisu detí do prvého ročníka v základných školách. Zápis sa namiesto pôvodného termínu od polovice januára do polovice februára posunie na nový termín, a to od začiatku do konca apríla. Odborári pritom hovoria o pozitívnej zmene vzhľadom na to, že u detí v tomto veku môže trojmesačné obdobie zohrávať významnú úlohu v ich vývine.
Základné a stredné školy budú môcť po novom vzdelávacie štandardy využiť ako učebné osnovy. Vzdelávacie štandardy pritom vymedzujú požiadavky, ktoré majú žiaci splniť v rámci konkrétneho časového intervalu. Ak škola prevezme vzdelávacie štandardy štátneho vzdelávacieho programu ako učebné osnovy do svojho školského vzdelávacieho programu, ide o výrazné zníženie administratívnej záťaže učiteľov.
Školám sa zároveň naďalej ponecháva možnosť tvorby vlastných učebných osnov jednotlivých predmetov. V prípade materských škôl bude tiež možné využiť vzdelávacie štandardy jednotlivých vzdelávacích oblastí ako učebné osnovy školského vzdelávacieho programu.
Zmeny nastanú aj pri kontrole škôl inšpekciou. Školská inšpekcia bude môcť označovať vo svojej správe konkrétne subjekty, pri ktorých identifikovala pozitíva a negatíva. „Je najvyšší čas na poukazovanie konkrétnych negatívnych aj pozitívnych príkladov, a tým efektívnejšie pôsobiť na správanie a činnosť ostatných inštitúcií,“ dodal vedúci úradu odborového zväzu Juraj Stodolovský. Hlavný školský inšpektor navyše bude môcť dať návrh na vyradenie školy alebo školského zariadenia zo siete, ak pri nich zistí závažné nedostatky.
Pre motivovanie odborníkov z praxe sa podľa návrhu zákona zvyšuje počet hodín týždenného úväzku zo sedem na desať, keď sa od učiteľa profesijných predmetov – odborníka z praxe nevyžaduje doplňujúce pedagogické štúdium. Toto pravidlo sa bude vzťahovať len na vyučovanie profesijných predmetov. Na jednej strane to podľa odborárov pomôže odborným školám a školám s malým počtom žiakov, na druhej strane to však podľa nich môže viesť k zníženiu kvality vyučovania a pedagogického procesu.
Zastupiteľský úrad bude po novom musieť na základe zákona oznámiť ministerstvu školstva vznik zahraničnej školy na území Slovenska. Dôvodom je evidencia takýchto škôl. Problematickým bodom, ktorý zákon upravuje, je aj nastavenie kreditového systému. Slovenská komora učiteľov dlhodobo kritizuje sedemročnú platnosť kreditov, ktoré učitelia získali. Toto ustanovenie pritom podľa komory zrušila novela zákona z roku 2011 s účinnosťou od 1. januára 2013.
Následne však účinnosť posunul zákon na 1. januára 2015 a neskôr na 1. januára 2016. Novelou sa má účinnosť posunúť až na 1. januára 2018. Práve s tým komora učiteľov zásadne nesúhlasí a navrhuje, aby obmedzená platnosť kreditov prestala platiť 1. septembra 2015. "Sedemročná platnosť kreditov je v zjavnom rozpore s celým systémom vzdelávania a vykonávaním skúšok, ktoré overujú nadobudnutie vedomostí, zručností a spôsobilostí.
Platnosť po siedmich rokoch nestrácajú ani záverečné učňovské skúšky, maturitné skúšky, bakalárske skúšky, magisterské skúšky, ale ani napríklad rôzne osvedčenia – od zváračského listu cez masérsky certifikát až po vodičské oprávnenie," myslí si komora učiteľov. Zákon má po podpísaní prezidentom nadobudnúť účinnosť 1. septembra 2015.